Archív Nedeľných čítaní a homílií

3. nedeľa „cez rok“ – rok C



     Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku, verne rad – radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili. Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesta, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“


Lk 1, 1- 4; 4, 14- 21

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Každý národ mal vo svojej histórii obdobia ťažké, pri ktorých veľmi strádal, ale aj príjemné, kedy sa mu dobre darilo a prekvital. Kniha Nehemiášova nám dnes opisuje obdobie hmotnej aj duchovnej obnovy židovského národa po jeho oslobodení z babylonského zajatia. Píše o obnovení mestských múrov a bášt, ale najmä o obnovení náboženského života. Predstavuje nám slávnostné zhromaždenie, ktoré usporiadal Nehemiáš s Ezdrášom a kňazmi, aby poučili ľud o Zákone a o jeho zachovávaní. Ezdráš číta, ľud pozorne počúva a plače od dojatia. Je mu ľúto nevedomosti, nevery a zanedbávania Božích zákonov. Nehemiáš zhromaždených napomína, aby odložili smútok a radovali sa z toho, že sa konečne spamätali zo svojej nevery a vzbudili si dobré predsavzatia, že odteraz budú slúžiť iba Pánovi.
     Hoci kniha bola napísaná pred 2464. rokmi, ľudia sa nemenia a stále majú rovnaké túžby – pokoj a radosť, ktoré im zabezpečia pokoj v duši, úsmev na tvári, spokojnosť a radosť v srdci. Preto aj Ježiš prišiel na túto zem, aby ľuďom priniesol najdokonalejšiu radosť – radosť Božích detí. Slová apoštola Pavla: Radujte sa v Pánovi!, dodávali silu prvým kresťanom. Padali im do sŕdc ako oživujúci dážď, pripravovali ich k čistému životu, k obetavosti, ale aj k utrpeniu. Žili vo viere, že Ježiš je s nimi na každom kroku a pre neho sa oplatí robiť dobro, vyhýbať sa zlu a hriechu. To bol, a aj je, recept na návrat pravej radosti.
     Denne sa modlíme: Príď kráľovstvo tvoje… a pritom si ani poriadne neuvedomujeme ako krásne a jednoducho privolávame medzi seba lásku z nebies, a ako zo srdca túžime po spojení s večnou Láskou – s Bohom. Prečo je však veľa tých, ktorí stratili radosť zo života? Preto, lebo vyhnali hriechom Boha zo svojho srdca a chcú ho nahradiť všelijakými modlami, a tým stratili Božiu milosť, čím stratili všetko. Takého človeka nemôže nič uspokojiť, nič potešiť. Krásne to vystihol sv. Augustín: Nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe, Bože!
     Všimnime si Ježiša v domácej synagóge. Mnohí tam vstúpili zo zvedavosti, viac ako zo zbožnosti, lebo ho poznali a v duchu uvažovali: Akú múdrosť nám môže povedať syn tesára? Ježišovo sebavedomie ich však prekvapilo, jeho múdrosť a argumenty ich odzbrojili, takže s údivom sa pýtali: Odkiaľ má takú múdrosť? A keď im prečítal stať z proroka Izaiáša a povedal: Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli, hovorili: Doteraz nik takto nehovoril. Rabíni, znalci Zákona aj samotní proroci predpovedali slávnu budúcnosť a splnenie mesiášskych proroctiev, ale nik sa neodvážil povedať, že už sa to stalo. A to si dovolí povedať 30 – ročný muž, že Mesiáš je už tu a Božie kráľovstvo je vo vás?!
     Prv však, než sa Ježiš odvážil to povedať, pripravil sa na to prácou v tesárskej dielni, modlitbou, pôstom na púšti a krstom. Po Jánovom uväznení verejne vystúpil a vyzval ľud: Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu. Autoritu týchto slov podoprel divmi a zázrakmi. Vyháňal diablov, kriesil mŕtvych, odpúšťal hriechy, zastával sa biednych, chudobných a hriešnikov, chodil z miesta na miesto, aby vyučoval a robil dobre všetkým. Božou silou utíšil búrku, rozkázal hromu a blesku, vládol nad živou a neživou prírodou. Tí, ktorí Ježiša milovali, radovali sa a boli naň hrdí, tí, ktorí ho nenávideli, chceli ho podchytiť v reči a zabiť.
     Nositeľ Nobelovej ceny Albert Schweitzer (1875–1965) bol pravým kresťanom. Ako protestant vyštudoval teológiu, hudbu aj medicínu, lebo si bol vedomý, že všetko bude potrebovať ako misijný lekár. Odišiel do Afriky na miesto, kde nebolo lekára ani kňaza a tam robil oboje – liečil aj kázal.
     Aj z toho vidíme, že na to, aby sme aj my boli dobrí kresťania – katolíci, nestačia iba pekné slová, ale s nimi majú ísť ruka v ruke aj dobré skutky a všetko máme konať s radosťou, že sme Božie deti. Lebo keď raz budeme stáť pred súdnou stolicou Božou, nebude sa nás pýtať, koľko sme narozprávali, ale koľko dobra sme urobili: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.
     Prosme aj pri tejto svätej omši, aby prišlo medzi nás a do nás Božie kráľovstvo, kráľovstvo lásky, pokoja a spravodlivosti. Napĺňajme ho podľa Pavlových slov: Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi! Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba. Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi.