Archív Nedeľných čítaní a homílií

14. nedeľa v období „cez rok“ – rok C




     Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: „Pokoj tomuto domu! Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom a povedzte im: „Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.“ Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: „Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!“ Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu. Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!“ On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“


LK 10, 1- 12. 17- 20

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Starí kazatelia hovorievali, že najťažšie sa káže o troch veciach: o láske, o radosti a o hriechu. O láske preto, lebo v nej treba dať príklad a ťažko je ju odporúčať slovami. Radosť je zasa čosi tak krásne, že ju treba prežiť a slovami ju iba ťažko vyjadriť. O hriechu je preto ťažké kázať, lebo je temný a ťažko naň nájsť slová.
     Ježiš nás napriek tomu nabáda k radosti. Apoštolom jasne hovorí: Neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi. A o radosti hovorí aj Prorok Izaiáš: Tešte sa s Jeruzalemom a plesajte v ňom všetci, čo ho milujete, radujte sa s ním všetci, čo ste nad ním trúchlili. Sajte dosýta z pŕs jeho útechy a pite s rozkošou z pŕs jeho slávy.
     Teraz môžeme citovať starých kazateľov, že radosť treba prežívať, a nie o nej hovoriť, lenže radosť z Božieho slova, ktoré sme počuli, hovorí jasnou rečou. Radosť, ktorú nám dáva Boh, je skutočná, a nie sú to iba prázdne slová. Radosť, o ktorej hovorí Izaiáš, týkala sa Židov, ktorí žili v časoch, keď dosiahli slobodu a vyšli zo zajatia. Radosť, o ktorej hovorí Ježiš, je akoby jeho pochvalou 72-učeníkom za to, že mali odvahu o ňom svedčiť, a keďže u Boha máme všetko dobre uložené, spomína aj odmenu za ich odvahu – ich mená sú zapísané v nebi.
     Netýkajú sa však tieto Ježišove slová aj nás? Nás, ktorí bývame často smutní, nariekame kvôli denným starostiam, krížom a nepríjemnostiam? Radi konštatujeme: Druhému sa to povie, raduj sa, ale keby mal tak moje starosti?! Každý z nás totiž žije v tom, že prežíva určité nešťastie, že všetkého má už vyše hlavy, pričom ten druhý človek je v pohode, a preto nás nikdy nepochopí, a tak najprv je potrebné zbaviť sa všetkých trápení a krížov, a až potom nadobudneme radosť, ktorú dokážeme šíriť aj okolo seba. Lenže, keď Boh hovorí o radosti, my musíme veriť, že nám ju naozaj chce dať a vložil nám ju do duše. Preto máme objavovať v sebe skryté sily a pramene radosti, vyjsť z nedôvery a pochopiť, že radosť je možná aj vtedy, keď znášame kríže, a aj keď nás v živote stretávajú nepríjemnosti. Veď aj v súženiach, starostiach, trápeniach, môžeme slúžiť Bohu – a to je dôvod na radosť.
     Počuli sme, čo hovorí apoštol Pavol? Bratia, ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet. Pavol zažil veľa utrpenia, preto sa k nemu aj priznáva: … ja nosím na svojom tele Ježišove znaky. Tie znaky sú stopy po mnohých utrpeniach, ktoré vystál pri svojej apoštolskej práci, ktoré v Liste Korinťanom aj vymenúva: Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej, tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách; často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote. Všetky tieto rany však s hrdosťou nosí na svojom tele, lebo sú znakom, že je Kristovým majetkom. Celý list Galaťanom je vlastne obhajobou Kristovho kríža. Pavol si je vedomý, že celý Mojžišov zákon naučil ľudí rozoznávať dobro od zla, pričom zlo však nepremohol. Nad zlom a hriechom zvíťazil až Kristov kríž. Preto je Pavol zanietený za Krista a prehlasuje, že jeho kríž je nástrojom vykúpenia, lásky a radosti, a preto niet na svete sily, ktorá by ho od neho odlúčila.
     Pavol na svoju dobu bol vysoko vzdelaný, a pritom sa za kríž nehanbil a nedbal na tých, ktorí ho nechápali. Píše: Slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. Vidíme, aký je Pavol na kríž hrdý? On vidí radosť v kríži, a aj v ľudskom utrpení, veď sám na vlastnom tele to potvrdil.
     Svätý Ján z Mathy, ktorému je zasvätený náš chrám, a ktorého výročie posvätenia dnes slávime, poslal dvoch spolubratov s veľkou sumou peňazí do Maroka, odkiaľ priviezli 167 vykúpených otrokov. Keď Jánovi referovali o hrozných životných podmienkach otrokov, hneď začal zbierať financie na ďalšiu cestu. Potom sám ešte s jedným bratom sa plavil do Tuniska, kde vykúpil 150 otrokov. Vždy po návrate domov chodil a žobral ďalšie prostriedky, aby mohol vykupovať otrokov. Iba Boh vie, koľkým dušiam priniesol radosť, a to nielen telesnú, že ich oslobodil z pút otroctva, ale aj duchovnú, keď ich oslobodil z pút hriechu.
     Netrúfam si povedať: Radujte sa!, ale si trúfam povedať: Verte v radosť, dôverujte Bohu, verte, že sa môžeme radovať aj v krížoch a trápeniach, ak ich dokážeme odpútať od seba a obetovať ich Bohu! Otvorme svoje srdce Bohu – prameňu radosti!