Archív Nedeľných čítaní a homílií

18. nedeľa v období „cez rok“ – rok C




     Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: „Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.“ Potom si povedal: „Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!“ Ale Boh mu povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?“ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“


LK 12, 13- 21

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Máme radi filmy či divadelné hry, ktoré zosmiešňujú zlé ľudské vlastnosti, napríklad aj lakomstvo a dobre sa na nich bavíme. Keď odchádzame z predstavenia, máme dobrý pocit, že autor dobre spranieroval zlé ľudské vlastnosti. S príjemným pocitom povieme: Ej, ale dobre „naložil“ tým ohováračom, lakomcom, cudzoložníkom, zlodejom…! Keď sme si však po vypočutí evanjelia opäť sadli do kostolnej lavice, možno nás zaskočilo, že Ježiš „nenaložil“ iba svojim konkrétnym poslucháčom, ale aj nám: Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.
     Svoje slová vysvetlil na podobenstve a pripomenul, že bohatstvo nerobí človeka šťastným, najmä nie na druhom svete, po smrti. Boháč mal vysnenú predstavu, že jeho šťastiu a radosti už nič nestojí v ceste, dokonca ani smrť. A aká bola Ježišova reakcia? Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude? Svojou reakciou jasne hovorí, že život siaha aj za smrť, za hranice viditeľna, a akoby na dokreslenie tejto skutočnosti vyrozprával podobenstvo O boháčovi a Lazárovi. Po smrti sa boháč hrozne trápil v neuhasiteľnom ohni, z ktorého nejestvovala žiadna záchrana.
     A nám nezostáva nič iné, iba uveriť nášmu Učiteľovi, že žiadne časné bohatstvo nás neurobí šťastnými. Môže síce spôsobiť dočasné potešenie, honor, zaradenie sa medzi tzv. „smotánku“ či „celebrity“, ale nemá žiadnu cenu na druhom svete. Je síce potrebné vlastniť určité hmotné bohatstvo a usilovať sa oň, ale nesmie byť na prvom mieste v našom živote, a tak nahrádzať Boha. Vtedy totiž by sme sa stávali modloslužobníkmi a modloslužbu Boh vždy trestal. Len si spomeňme, keď sa Židia začali klaňať zlatému teľaťu, Božím trestom pre hriešnikov bola smrť. Koľko ľudí, žijúcich dnes, by zostalo nažive, keby Boh trestal modloslužbu? Koľkí sa dnes klaňajú iným bohom a bôžikom, ktorých povýšili na prvé miesto v rebríčku svojich životných hodnôt? Boh aj dnes požaduje, čo mu patrí a keďže je všade a všetko je jeho, nik pred ním počas života neutečie a po smrti dlžobu voči nemu už nebude môcť splatiť.
     Kristove slová sa nám možno zdajú byť dávno minulé a neaktuálne. Ale sú ľudia, ktorým zachránili večný život. Spomeňme Evu Lavalierovú, slávnu herečku, ktorá dosiahla takú popularitu ako málokto v jej časoch. Všade o ňu javili záujem tlieskali jej, obdivovali ju, milovali… A ona počas najväčšej slávy sa niekoľkokrát pokúsila o samovraždu. Pri jednom zájazde do Londýna tesne pred vystúpením zmizla a chcela sa utopiť. Hoci ju všetci zbožňovali, ona nebola šťastná a spokojná. Pokoj našla až v Bohu, ktorému sa zasvätila. Zomrela chudobná v povesti svätosti roku 1929.
     Ale nemyslime si, že takýto život zažívajú iba bohatí ľudia. Istá 34-ročná žena písala do časopisu do rubriky, v ktorej radili čitateľom, že s manželom dosiahli všetko, po čom túžili a čo je vôbec možné dosiahnuť, takže ju už nič nevie potešiť. Prv, keď ešte nebola vydatá, tešila sa jazde na motorke, či knihe, ale teraz, keď má všetko, už ju nič nedokáže potešiť. Pýtala si radu, čo s tým?
     Aj z týchto slov vidno, že každý, kto sa naháňa iba za hmotou, dosiahne síce obdobie, keď ho napĺňa, ale keďže stále túži mať viac, nikdy nebude spokojný. Múdro to vyjadril mexický herec Humberto Almazán (*1924): Hľadal som šťastie, poznal som svet a mohol som si dopriať. Boh mi neustále dával a vravel: Ber! Ale budeš z toho šťastný? A inokedy akoby mi vravel: Žiada sa ti opravdivé šťastie – ja som to šťastie! Túto skutočnosť už dávno pred ním vyjadril svätý Augustín: Nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe, Bože! Ale všetkých predbehol Kristus, keď dávno pred nimi hlásal, že časný život úplne a večný, už vôbec, nezávidí od toho, akým bohatstvom človek oplýva. Ale ani Kristus nebol prvý, kto túto skutočnosť hlásal. Nachádzame ju totiž už v Starom zákone, ktorý na mnohých miestach znázorňoval márnosť pozemského bohatstva a slávy. Dôkazom je aj dnešné prvé čítanie: Márnosť nad márnosť, hovorí Kazateľ, márnosť nad márnosť a všetko je márnosť. Východisko z danej situácie nám ukazuje apoštol Pavol v druhom čítaní: Bratia, ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve.
     Možno niekto v tejto chvíli pocíti zmätok ako to všetko v skutočnosti je. Pravdou zostáva, že žijeme v tomto svete, a preto musíme mať aj vzťah k tomuto svetu. Preto je nevyhnutné starať sa aj o časné hodnoty, ale nesmieme dovoliť, aby sa dostali na prvé miesto v našom živote. Nech nás pred týmto nebezpečenstvom varujú jasné Pánove slová: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?
     Preto hľadajme, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha!