Archív Nedeľných čítaní a homílií

33. nedeľa v období „cez rok“ – rok C




     Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, Ježiš povedal: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“ Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?“ On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: „To som ja“ a: „Ten čas je už blízko.“ Nechoďte za nimi! A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.“ Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam, uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život.“


Lk 21, 5- 19

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Kde sú teplé letné dni a noci? Meteorológovia nás upozorňujú na mrazy, celodenné hmly, v bytoch treba kúriť, skracujú sa dni a predlžujú noci. Tento „dušičkový čas“ nás upozorňuje na blížiaci sa koniec roka, ale aj na neustále približovanie sa k večnosti.
     Aj cirkevný rok sa pomaly chýli ku koncu, budúca nedeľa Krista Kráľa je už poslednou. Biblické texty, ktoré čítame v tieto nedele, a najmä dnes, hovoria o budúcnosti človeka, o Božom súde, aj o konci sveta. Veriacim všetkých čias bola táto problematika známa a boli o nej poučovaní, pričom im Cirkev hlásala, že na tejto zemi nie je naše trvalé bydlisko, ale iba prechodné, ktoré potrvá niekoľko rokov alebo desaťročí. Po uplynutí času, ktorý nám Boh vymedzí, prejdeme bránou smrti do večného života a postavíme sa pred večného Sudcu, aby sme si vypočuli ortieľ, ktorý rozhodne o našej večnosti.
     Moderný svet sa však k náboženstvu správa ľahostajne, nezaujíma ho budúcnosť a žije iba pre prítomnosť. Napriek tomu existujú ľudia, ktorí vymysleli vedný odbor – futurológiu, zaoberajúcu sa vytváraním scenárov možného budúceho vývoja ekonomiky, spoločnosti a civilizácie, pričom kladú dôraz na identifikáciu budúcich možných príležitostí a ohrození. Ale ako vidno, tu sa nejedná o nič isté a pevne dané, ale iba o vytváranie scenárov, akým smerom by sa v budúcnosti svet mohol uberať.
     Čo nám Ježiš hovorí o budúcnosti sveta a najmä o závere ľudských dejín? Vďaka jemu vieme to, čo nevie žiadny filozof, astronóm, nukleárny fyzik alebo kozmonaut. Približuje nám to požehnanie veľkonočnej sviece: Kristus je ten istý včera i dnes, on je počiatok a koniec, Alfa a Omega, Pán času i večnosti. Jemu patrí sláva i moc po všetky veky. Bol to Syn Boží, ktorý jasne predpovedal, že pred koncom sveta nastanú úžasné znamenia na nebi, rozbroje medzi národmi a súženie na zemi. Po týchto znameniach príde On – Sudca, ktorý vzkriesi všetkých mŕtvych a bude ich súdiť podľa milosrdnej lásky, pričom rozdelí ľudstvo na spravodlivých a nespravodlivých. Tí budú počuť konečný rozsudok, ktorý bude znieť: Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta… A nedajbože, aby niekto z nás počul aj iný rozsudok: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Dante Alighieri v Božskej komédii nad bránou pekla čítal tento nápis: Cezo mňa schádzaš k bolestnému mestu, cezo mňa schádzaš do večného bôľu, cezo mňa konáš k zatratencom cestu… Hrádza večná som tiež: mnou končí sa púť zemná. Nedúfaj nik: nik nevyjde, kto vchádza…
     Aby sme raz patrili k požehnaným, Kristus nás varuje pred falošnými prorokmi, priateľmi a vodcami, ktorí to s nami nemyslia úprimne, ale bludnými cestami nás vedú do záhuby. V každej dobe boli falošní proroci a musíme konštatovať, že nechýbajú ani v našich časoch. O nich platia slová apoštola Pavla: Zlí ľudia a zvodcovia budú spieť k horšiemu, budú strhávať do bludu a sami budú blúdiť. Dajme pozor, aby sme za nimi nekráčali, ale smerovali za Kristom, lebo ten, kto kráča za ním, nechodí v tme!
     Ježiš jeho verným nesľubuje na zemi blahobyt a radovánky, ale hovorí: Položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam, uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Tým naznačuje, že tí, ktorí ho milujú, budú mať veľa príležitostí vyznať vieru v neho, ukázať opravdivú statočnosť, vernosť a hrdinstvo. Žiadny vyznávač Krista nemôže byť morálne popravený, lebo každé mučeníctvo je víťazstvom, a nie porážkou. Mučeníci sú hviezdy prvej jasnosti, sú nikdy nehasnúce svetlá, sú semená nových kresťanov!
     Keď Michelangelo maľoval Sixtínsku kaplnku, nenamaľoval tam ani Kalváriu, ani zoslanie Ducha Svätého, ani odovzdanie kľúčov Petrovi, ale zobrazil Krista – Sudcu a jeho príchod na posledný súd. Zobrazil okolo tristo postáv s výrazom strachu a úžasu v tvárach. Aj Panna Mária sa s úžasom pozerá na svojho Syna. Čo tým sledoval? Všetkým tým, ktorí sa budú pozerať na jeho fresku, chcel pripomenúť úžasnú zodpovednosť pred Bohom za svoj život.
     Nech tento obraz pripomenie aj nám, že sa treba dobre pripraviť na okamih stretnutia s naším Vykupiteľom a Sudcom, lebo vtedy aj pre nás nastane koniec pozemského sveta a začiatok života bez konca. Smrťou síce stratíme všetko, čo sme si na zemi nazhromaždili, ale vzápätí získame všetko v absolútnej miere u Boha a v Bohu. Potrebné je len jedno a radí nám to sám Ježiš: Kto vytrvá do konca, bude spasený.