Archív Nedeľných čítaní a homílií

5. veľkonočná nedeľa – rok C




     Keď Judáš vyšiel z večeradla, Ježiš povedal: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi. Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“


Jn 13, 31- 33a. 34- 35

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Kňaz rozpráva: Spolužiačke zo základnej školy v 9. ročníku roku 1975 povedal riaditeľ: Pre teba by bolo lepšie, keby si kradla ako to, že chodíš do kostola. A keďže nekradla, ale rada chodievala do kostola, neprijali ju na strednú školu. Mnohí sa dnes naivne môžu spýtať: Je to vôbec pravda? Iní môžu povedať: Veď aj vtedy vládli isté zákony a hádam sa im mala prispôsobiť. Mohli však tieto zákony byť smerodajné pre veriacich ľudí? Mali zaprieť Krista pre kariéru a vzdelanie? Mnohí to aj urobili, ale mnohí nie. Pán našiel pre spolužiačku inú cestu. Skončila strednú aj vysokú školu a dnes je dobrou odborníčkou v oblasti chémie.
     Ako nám to dnes vraví Ježiš? Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.
     Pre nás je iba jeden zákon, milovať sa navzájom ako nás miloval Ježiš. Tento zákon je nový a stále aktuálny po celých dvetisíc rokov a stal sa znakom pravovernosti kresťana. Ježiš sa zriekol rovnosti s Bohom a prišiel medzi nás ako človek a v každom človekovi hľadal a miloval to Božie, čo prišiel zachrániť. Chce, aby sme aj my to Božie hľadali v každom človekovi a vedeli ho milovať. Naša láska nemá byť iba prirodzená, lebo ona nemá vnútornú silu boriť sa, zápasiť a bojovať o človeka, ale má byť nadprirodzená, ktorá má vnútornú silu meniť a pretvárať človeka aj svet. Čím viac milujeme, tým viac Svetla napĺňa našu dušu a my posilňujeme to dobré na zemi.
     Veľkonočná doba nám pripomína vážne požiadavky, ktoré od nás čaká Ježiš. Medzi ne patrí aj príkaz, aby sme sa milovali navzájom. Pán Ježiš pred svojím nanebovstúpením dáva svojim apoštolom príkaz, ako majú ďalej postupovať a vyjadruje to slovami: Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Ježiš nazýva tieto slová „novým prikázaním“. Znamená to, aby učeníci pokračovali v štýle Ježišovho života a jeho činnosti. Je to vlastne náročný ideál, ku ktorému sme všetci Ježišom vyzvaní. Tieto slová sa však nedajú realizovať, pokiaľ človek nedá do hry života skutočne seba samého. Rozpoznávacie znamenie je jednoduché, ale náročné. Kto však spoznal Ježišovu lásku na vlastnej koži, vo vlastnom živote, kto z tejto lásky žije, kto ju prijíma, rozumie jej, ten pochopil jeho slová. A kto tieto slová pochopil a prijal za svoje, ten môže ľahšie a viac ako ktokoľvek iný ich realizovať vo svojom živote.
     Istá pani mala problém s manželom – alkoholikom. Často sa zlostila, lebo ich domov sa stal bojiskom „kto z koho“. Raz po spovedi povzbudená kňazom, skúsila to znova a s láskou. Ale ako milovať opitého? Kňaz jej poradil: Skúste byť silnejšia v láske ako manžel v alkohole. Skúste aj v opitom vidieť Krista. Skúste. Ak vytrváte, uvidíte, čo bude. A skutočne. Žena to skúsila a po niekoľkých mesiacoch bolo vidieť, že je radostnejšia, ba prišla sa aj pochváliť: U nás je to už lepšie, len nesmiem poľaviť v láske.
     Chápeme, čo znamená milovať? Chápeme, že iba v láske sa môžu vzťahy medzi ľuďmi upraviť a prestanú si ubližovať? Musíme sa však v prvom rade my pretvárať k dobru a láska musí v nás vládnuť.
     Preto sa nikdy neriaďme ekonomickými a materiálnymi výhodami a neprijímajme taktiku tohto sveta. Veľkosť človeka sa meria podľa lásky, akú vie preukázať iným. Milujme s Ježišom blížnych a s blížnymi Ježiša a uvidíme, aké veľké veci dokážeme vykonať. Budeme veľmi milo prekvapení!