Archív Nedeľných čítaní a homílií

7. veľkonočná nedeľa – rok C




     Ježiš zdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak do¬konale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“


Jn 17, 20- 26

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Krásne ľadové medvede si vylihujú v lenivom polospánku a labami akoby jeden druhého hladkali. Ich vzájomná pohoda však trvala iba to tej chvíle, kým kŕmič nevhodil medzi nich mäso. Tieto dva pokojné, vedľa seba ležiace medvede, odrazu začali jeden na druhého zazerať, otrčili proti sebe laby a celou zoologickou záhradou sa začal šíriť hrozný rev. Postavili sa na zadné laby a zadrapovali sa jeden do druhého. Lenže čosi podobné existuje, aj medzi ľuďmi, aj medzi štátmi. U ľudí tieto situácie vedú k nepriateľstvu, rozchodu alebo rozvodu a u štátov niekedy až k vojne.
     Ježiš vedel, že zápas o korisť svedčí iba zvieratám, ale nie človekovi. A hoci ho mnohí kritizujú, že sa často stará o to, čo človekovi nie je potrebné, nemajú pravdu. Vari človekovi nie je potrebná jednota v láske? A práve o ňu dnes prosí svojho Otca: Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Pán prosí za tých, ktorí uveria hlásaniu blahozvesti apoštolov – a to sme my. Prosí teda za mňa, aj za teba a za všetkých našich súčasníkov, aby sme boli jedno ako je on v Otcovi a Otec v ňom.
     Čo znamená byť jedno? Chápať sa, rozumieť si, držať spolu – v rodinách, na pracoviskách, v školách, v spoločen¬stvách… Máme byť takí jednotní ako je on s Otcom. Túto jednotu napĺňa Duch Svätý. Vieme si predstaviť, že Ježiš by chcel niečo ukradnúť svojmu Otcovi alebo, že Otec by nenávidel svojho Syna? Na to sa nedá ani pomyslieť, nie o tom ešte rozprávať! Lebo Otec dáva Synovi všetko a Syn zasa dáva všetko Otcovi. To je totiž život tvorený Láskou – Duchom Svätým. A Ježiš chce, aby sa ľudia, veriaci v neho, podobali tomuto obrazu lásky. Aby sa muž a žena po¬dobali láske Otca, Syna a Ducha Svätého, aby naše susedské, pracovné, študijné i spoločenské vzťahy boli tiež vytvá¬rané veľkou jednotou lásky. A takíto ľudia, ktorí vedia byť nádherní a vedia ukázať Boha v nádhernom zápase o jed¬notu v láske, žijú aj medzi nami.
     Svätá Matka Tereza, na Eucharistickom kongrese si spomínala na svoju prácu: Koľkokrát nájdeme človeka v ka¬náli ako ho požierajú chrobáky a hlodavce a my ho odtiaľ vynesieme. Potom mu z rán vyberieme červy, umyjeme ho, oblečieme ho a položíme na bielu a čistú posteľ, aby aspoň dôstojne zomrel, keď už nemohol dôstojne žiť. A rozprá¬vala ďalej: Prišlo za mnou štvorročné dievčatko so svojimi rodičmi a hovorí: Ešte nikdy som nejedla cukor a ja som jej dala jednu kocku. Alebo: Poznám osemčlennú rodinu, o ktorej som vedela, že nemá čo jesť. Priniesla som im zopár kíl ryže. Matka ryžu rozdelila na polovicu. Jednu zobrala a odišla s ňou. O chvíľu sa vrátila. Pýtala som sa jej, kde bola a čo s ryžou urobila? Odpovedala: Bola som u susedky - mohamedánky, aj oni majú hlad. A majú aj veľa detí a už dlhšie nejedli. A svätica svoje rozprávanie zakončila otázkou: Nerobila táto žena to, čo aj Ježiš? Lámala a dávala.
     Čo nás učí Matka Tereza? Kde niet cukor, jednota sa pestuje tým, že sa poskytne kocka cukru. Kde niet ryže, ryža sa delí, kde je veľa práce, pomôže sa, kde niet pochopenia – pochopením, kde niet lásky – láskou… Jednota je obraz Boha na zemi, je krása dvoch, ktorí sa držia za ruky, úsmev dieťaťa, ktorého rodičia sa milujú… Jednota je slza, keď trpíme v druhých, priestor, v ktorom žije Boh, dobro, ktoré nám vyprosoval Ježiš od svojho Otca, keď odchádzal z tohto sveta.
     Koľkokrát sa manželia vedia zjednotiť nad kolískou svojho dieťaťa, lebo vidia malú tvár, ktorá je obrazom ich lásky. Všetci by sme potrebovali, aby nám bola predostretá príťažlivá tvár, ktorá by nás dokázala zjednotiť, dokázala by odstrániť utrpenie z neochoty medzi mužom a ženou, otcom a synom, bratom a sestrou, susedmi a štátmi. Táto tvár existuje. Je to Kristova tvár!
     Prvé čítanie nám opisuje ako krásne účinkovala Kristova tvár na Štefana: Štefan, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ Bola to tvár Pána, ktorá mu dodávala silu, keď hádzali do neho kamene, preto aj krvácajúci mal silu zvolať k nebesiam: Pane, nezapočítaj im tento hriech. On nemohol ani znenávidieť svojich mučiteľov a to nie je slabosť, ale sila lásky, ktorá túži po zjednotení sa aj s nepriateľom.
     Sme však ľudia a medzi ľuďmi často platia zákony džungle. Lenže, ak by sme preferovali tieto zákony, mohli by sme sa ľahko stať korisťou iných. Preto nám Ježiš hovorí, že druhý človek nie je korisť, ale brat a sestra. A prikazuje nám: Milujte sa! Poslúchneme ho?