Prvé a druhé cirkevné prikázanie

     Obidve prikázania sú špecifikáciou tretieho Božieho prikázania pre kresťanov katolíkov. Vyžaduje sa od veriacich, aby svätili deň, v ktorom sa pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie, ako aj hlavné liturgické sviatky, ktorými sa uctievajú tajomstvá Pána, preblahoslavenej Panny Márie a svätých, a to predovšetkým účasťou na slávení Eucharistie, na ktorom sa zhromažďuje kresťanské spoločenstvo, a aby sa zdržiavali tých prác, ktoré by mohli prikázanému sväteniu týchto dní prekážať.
     O tejto povinnosti hovorí Kódex kánonického práva, Kánon 1246 § 1.:"Nedeľu, v ktorej sa slávi veľkonočné tajomstvo, podľa apoštolskej tradície treba zachovávať v celej Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok. Takisto sa musia zachovávať dni Narodenia nášho Pána Ježiša Krista, Zjavenia, Nanebovstúpenia a Najsvätejšieho tela a krvi Kristovej, Svätej Bohorodičky Márie, jej Nepoškvrneného počatia a Nanebovzatia, svätého Jozefa, svätých apoštolov Petra a Pavla a napokon Všetkých svätých." V § 2. sa hovorí: "Konferencia biskupov však po predchádzajúcom schválení Apoštolskej stolice môže niektoré z prikázaných sviatkov zrušiť alebo preložiť na nedeľu."
     I. Prečo Cirkev prikazuje svätiť uvedené dni?
     Každá spoločnosť si zvláštnym spôsobom pripomína dôležité udalosti v jej živote. Štáty si pripomínajú slávne dni ich vzniku, ukončenia vojen a dosiahnutia víťazstva nad nepriateľom a podobne. Tak je to aj v živote Cirkvi. Kresťania prešli od slávenia soboty na slávenie nedele, aby si pravidelne pripomínali deň, kedy Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a tak dokázal svoje božstvo, že On je Mesiáš. Pri preložení dňa pokoja a svätenia zachovali starozákonné - šesť dní pracuj a na siedmy odpočívaj a zasväť ho Pánovi je to deň Pánov /por. Ex 20, 8-10 a Dt 5, 12-15/. V tieto dni si uctievame tie zvláštne dary od Pána Ježiša a Panny Márie ako aj svätých, ktoré zvlášť zveľaďujú náš náboženský život. V tieto dni si zvlášť uvedomujeme dôležitosť príslušnej udalosti, ako napr. na Vianoce, na Veľkú noc a na Turíce. Rovnako sviatok Zjavenia Pána čiže Troch kráľov. Sviatok Tela a Krvi Kristovej je sviatkom Eucharistie. Sviatky Panny Márie zdôrazňujú veľkosť úlohy Panny Márie v procese vykupiteľského diela Ježiša Krista. Sviatky svätých sú sviatkami hrdinov kresťanskej viery. Veď aj v občianskom živote oslavujeme hrdinov národa a štátu.
     Slávením nedele a sviatkov vyjadrujeme svoj vzťah k Bohu, k Cirkvi, ku kresťanskému spoločenstvu a samozrejme aj ku svätým. Zachovaním pracovného pokoja a účasťou na slávnostných podujatiach v našom prípade na svätej omši vyjadrujeme svoju vieru, vydávame svedectvo o evanjeliu, ako si vážime Kristovo učenie a nakoľko sa pokladáme za pokrstených, za kresťanov.
     Každý normálny človek ak sa dobrovoľne prihlásil a dobrovoľne sa stal členom nejakej organizácie, nejakej spoločnosti, by si mal pokladať za povinnosť zúčastniť sa života spoločnosti alebo spolku a nemal by to robiť z daného príkazu alebo nariadenia. Aktívna účasť na živote Cirkvi, t.j. predovšetkým na bohoslužbách je verejným potvrdením, že je kresťanom katolíkom.
     Tým sa dostávame k druhému prikázaniu, ktorého znenie nájdeme v Kánone 1247 a 1248.
     Kánon 1247 hovorí: „V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši; okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána, alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu.“
     Kánon 1248 § 1. hovorí o príkaze zúčastniť sa na omši a kto tomuto príkazu zadosťučiní. Hovorí, že ten, kto je prítomný na omši, kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade buď v sám sviatočný deň alebo večer predchádzajúceho dňa. § 2. kánonu 1248 hovorí o náhradnom slávení, ak chýba posvätný služobník alebo ak iný vážny dôvod znemožňuje účasť na eucharistickom slávení. Veľmi sa odporúča, aby sa veriaci zúčastnili na liturgii slova, ak sa nejaká vo farskom kostole alebo na inom posvätnom mieste slávi podľa predpisov diecézneho biskupa, alebo náležitý čas venovali modlitbe osobne alebo v rodine, alebo ak je vhodné, v skupinách rodín.
     II. Prečo sa máme zúčastniť na celej svätej omši?      Kto pochopil význam a ciele sv. omše, ten nepotrebuje výklad. Svätá omša to nie je len ceremónia. Svätá omša - to je Pánova škola, zasvätenie a obetovanie sa Pánovi, účasť na jeho obetovaní sa Otcovi a neposledne stretnutie sa so sviatostným Kristom v Eucharistii.
     Ak by niekto povedal, ja všetko viem, ja to mám prečítané a naštudované, preto ja nemusím počúvať čítania a homíliu, ten je na veľkom omyle. Pán ústami Cirkvi každý deň nám predkladá a vysvetľuje nové a nové časti svojho učenia. Ak chceme mať úžitok z ďalších častí svätej omše, účasť na liturgii slova je nevyhnutná. Každý deň sa predkladá iná pravda, iná zásada kresťanského života.
     V druhej časti svätej omše, keď kňaz prináša dary chleba a vína Bohu, predkladá Bohu aj srdcia a životy všetkých prítomných veriacich, čím seba a veriacich opätovne zasväcuje a obetuje Bohu. Bolo by to divné, keby veriaci sa nechcel opätovne odovzdať do rúk Všemohúceho Boha.
     V tretej časti, kedy sa Kristus neviditeľným spôsobom znovu obetuje za nás na zmierenie nás s Bohom, kedy svätá omša dosahuje svojho vrcholu a my by sme sa nechceli zúčastniť tohoto aktu? To by sme demonštrovali, že naša viera je formálna a pre nás je to všetko len divadlo, kultúrna udalosť. Práve v tejto časti máme možnosť zjednotiť sa s obetujúcim sa Kristom, dosiahnuť zmierenie s Bohom a odpustenie trestov za naše hriechy a nehodnosti. Krásne to objasňujú modlitby kánonu, ako sa táto časť omše nazýva. Len si ich pozorne vypočujme!
     Vo štvrtej časti svätej omše sa stretávame s Kristom osobne v Eucharistii, keď ho prijímame. Sväté prijímanie je ovocím, je ziskom z účasti na svätej omši. Odchádzam s Kristom domov.
     Ak sa takto pozeráme na svätú omšu, potom ľahko pochopíme, že účasťou na svätej omši najlepšie oslávime nedeľu - deň Pánov, alebo niektorý sviatok a subjekt, ktorý v ten deň oslavujeme alebo si naň spomíname.