„Stála matka bolestivá, vedľa kríža ľútostivá...“
Mária mala účasť pri obeti kríža, a to ako zástupkyňa vykúpených. Kedysi vyjednávala s anjelom menom ľudstva a povedala svoje ÁNO. Keď potom Mária obetovala Božie Dieťa v chráme, Simeon ju poučil o význame tohoto obradu pre ňu, keď jej povedal: A tvoju vlastnú dušu prenikne meč. Pod krížom Mária opakuje v srdci, čo povedala anjelovi pri zvestovaní: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova a odovzdáva Otcovi plod svojho lona, ako kedysi Abrahám Izáka, svojho jediného syna, keď ho Pán od neho žiadal. Tu si treba uvážiť, že pod krížom zastupovala celé ľudstvo a obetovala nebeskému Otcovi za hriechy všetkých ľudí všetkých vekov svojho Syna, Baránka, ktorého porodila. Môžeme povedať, že sme vtedy my, prostredníctvom Božej Matky, obetovali Krista Otcovi za svoje viny, takže týmto spôsobom sa vytvára obeť kríža ako obeť celého človečenstva, ktoré od neho pochádza a jemu patrí. Musíme zdôrazniť, že v našej úvahe slovo „obetovať“ znamená iba „spoluobetovať“, pretože obetujúcim kňazom bol iba Kristus a toto spolupôsobenie bolo možné iba Matke Vykupiteľa, Matke obetného Baránka.
Ešte jedno si musíme ozrejmiť: Mária, ktorá mala účasť pri obeti kríža, dostala od Vykupiteľa všetky milosti, ktoré on zaslúžil svojou milosťou - ale ona ich dostala pre nás a ľudstvo sa stalo „vlastníkom“ týchto milosti skrze Máriu a v nej. Panna Mária je teda Prostrednicou všetkých milostí a skutočnou Matkou veriacich.
Krátke dejiny sviatku
Veriaci veľmi skoro sa začínali utiekať k Panne Márii ako k Pomocnici a uctievať jej bolesti. Prvé rozjímanie o Bolestnej Božej Matke možno nájsť u sv. Efréma (306?-373). Veľmi často sa tým zaoberala asketická literatúra 12. storočia. Vtedy vznikla aj rehoľa Servítov (Služobníci Bolestnej Božej Matky, založená v roku 1240), ktorej členovia horlivo rozširovali túto pobožnosť. Sviatok má v rôznych dobách rôzne mená, prvý raz ho slávili v roku 1423 ako miestny sviatok, ktorý nariadila diecézna synoda v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže, ktoré páchali husiti v chrámoch. Pápež Klement IX. okolo roku 1667 dovolil tejto reholi sláviť sviatok Siedmich bolestí Panny Márie (na tretiu nedeľu v septembri). Pápež Benedikt XIII. potom v roku 1727 povolil omšu o Siedmich bolestiach pre celú Cirkev. Pápež Pius VII. v roku 1814 ustanovil tento sviatok v celej Cirkvi z povďačnosti za svoj šťastný návrat zo zajatia. Ale najviac a najčastejšie sa vyskytuje tento sviatok v Nemecku, kde sa zjavili aj prvé sochy Márie, ktorá má na lone mŕtve telo svojho Syna Ježiša.
Z iste premnohých bolestí Panny Márie odborníci vybrali tieto:
1. Predpoveď Simeonova v chráme.
2. Útek do Egypta.
3. Strata dvanásťročného Ježiša v Jeruzaleme.
4. Stretnutie sa s Ježišom na krížovej ceste.
5. Účasť pod krížom na Golgote.
6. Vloženie Ježišovho tela do lona Panny Márie.
7. Spasiteľov pohreb.
Krátke dejiny úcty k bolestiam Panny Márie na Slovensku
Slováci, sa zvlášť horlivo utiekali ku Bolestnej Panne Márii, ktorú začali nazývať „Sedembolestná Panna Mária“. Vďaka jej ochrane prežili kruté časy národného i náboženského prenasledovania aj vtedy, keď oveľa silnejšie národy podľahli a zahynuli. Je teda pochopiteľné, že na Slovensku azda nie je kostol, kde by nebol oltár alebo aspoň socha Sedembolestnej. Po dosiahnutí aspoň čiastočnej slobody slovenskí biskupi v roku 1927 požiadali Svätú Stolicu, aby odobrila úctu Sedembolestnej na Slovensku, čo sa aj uskutočnilo, keď pápež Pius XI. pápežským dekrétom z 22. apríla 1927 žiadosť schválil. Nech mi je tu dovolené citovať aspoň najkrajšie slová tohoto dekrétu: "Slávna v Slovenskom národe stojí svätyňa v Šaštíne, na území trnavskej administratúry, k úcte Preblahoslavenej Panny Márie Bolestnej. Svätyňu túto už vyše dvesto rokov vyhľadávajú húfy veriacich pre nespočetné milosti, ktorých sa im tam dostane. Akou láskou a akou zbožnosťou lipnú Slováci ku Bohorodičke, ktorú obyčajne volajú Sedembolestnou, vysvitá z toho, že všade sa stavajú kostoly k jej úcte, že pápež Benedikt XIII. roku 1717 povolil, aby Panna Mária ako Sedembolestná bola uctená ako patrónka Slovenska, napokon z toho, že sa jej materinskému príhovoru pripisuje, že katolíci Slovenska boli ochránení od moru protestantizmu a zachovaní pre pravú katolícku vieru". Roku 1964 vyhlásil pápež blahej pamäti Pavol VI. chrám Sedembolestnej v Šaštíne za baziliku minor a v roku 1966 vyhlásil Sedembolestnú za hlavnú Patrónku Slovenska. Najväčšej slávy sa dostalo bazilike, keď ju v roku 1995 navštívil i pápež Ján Pavol II.
Dejiny baziliky minor v ŠaštíneDejiny chrámu siahajú do roku 1564. Šaštínsky zemepán Imrich Cobor šiel raz na koči so svojou manželkou Angelikou, rodenou Bakičovou, s ktorou zachádzal vždy veľmi kruto a po spore ju zhodil z koča. Zarmútená pani sa vo svojej bolesti utiekala ku Sedembolestnej a sľúbila, že dá zhotoviť jej obraz, keď svojím orodovaním pomôže, aby sa jej manžel obrátil. Stalo sa. Vďačná manželka dala zhotoviť z hruškového dreva sošku Sedembolestnej, ktorú dala umiestniť tam, kde ju manžel zhodil z koča. Neskoršie pre ňu vybudovali kaplnku, ktorá stojí dodnes. Za tureckých vojen preniesli sošku do coborovského zámku, kde ju ukryli. Po porážke Turkov na Slovensku vrátili sošku slávnostne na jej pôvodné miesto. K nej sa potom hrnuli zástupy veriaceho ľudu často vo veľkých procesiách. Udiali sa mnohé zázraky. Ich pravosť dokazuje arcibiskup Imrich Eszterházy, ktorý v roku 1733 poveril rehoľníkov Pavlínov, aby vystavali Sedembolestnej dôstojný chrám. Chrám bol vysvätený 15. augusta 1744 a milostnú sochu umiestnili na hlavnom oltári. Pápež Pavol VI. v roku 1964 vyhlásil chrám za baziliku minor a v roku 1995 ju navštívil pápež Ján Pavol II.
Slovenský národ ústami svojich vodcov sa 22. mája 1927 oddal pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie, Dobrej Matke slovenského národa a Patrónke Slovenskej krajiny. Vtedy odhalili aj pamätnú dosku Bolestnej Matky, ktorá je pod krížom a drží v náručí mŕtve telo Kristovo. Deň 15. september je sviatkom tejto našej slovenskej patrónky. Vďaka Bohu, že je na Slovensku aj dňom pracovného pokoja.
Záver
Zostaňme verní našej nebeskej Matke Panne Márii Sedembolestnej, pretože aj v dnešných časoch hrozí nášmu národu veľa nástrah.
Modlime sa radi a veľmi často: „Nádejou a dôverou povzbudení pod Tvoju ochranu sa utiekame my, Tvoje dedičstvo, Tvoj národ, ktorí sa cítime Tvojimi deťmi a pre zvláštnu Tvoju ochranu voláme Teba dobrou Matkou nášho národa a našu domovinu Mariánskou krajinou. Prosíme Ťa, drahá Patrónka, svojím mocným príhovorom nám vypros milosť, aby sme svojím pričinením zveľadili katolícke náboženstvo v našej duši častým svätým prijímaním, čítaním dobrých kresťanských časopisov a kníh. Aby sme štedrou obetavosťou napomáhali obnovenie a stavbu chrámov, budovanie katolíckych škôl, zveľaďovanie katolíckych spolkov, pomáhali chudobným, chorým a sirotám.
Dobrá naša Matka, panuj silou svojej duchovnej čistoty nad slovenským národom; chráň svoju Slovenskú republiku a nás, ktorí sa ti oddávame telom i dušou. Zostaň s nami, aby sme Ťa mohli chváliť a velebiť na veky vekov. Amen.“