Prípravy na Vianoce vrcholia a každý podľa svojich možností si zaobstaráva, čo je potrebné na vianočný stôl, pod stromček či do bytu, aby čo najdôstojnejšie oslávil Pánovo narodenie.

Uprostred tohto zhonu nám Cirkev dáva čítať evanjelium o tom ako Mária išla navštíviť svoju príbuznú. Alžbeta žila v mestečku, ktoré ležalo v hornatom Judsku a z Nazareta bolo vzdialené 130 km. Táto cesta, keďže evanjelista píše, že sa ponáhľala, trvala tri dni. Následne opisuje stretnutie dvoch žien, na ktorom sú asi najkrajšie vety, ktoré vyslovila Alžbeta na Máriinu adresu: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.

Všeobecne sa predpokladá, že Alžbeta týmto výrokom mala na mysli opačný prípad, kedy anjel oznámil jej manželovi Zachariášovi, že aj jemu sa narodí syn, ale on mu neuveril. Z toho dôvodu vyslovil nad ním Boží trest, keď mu oznámil: Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase. Alžbeta iste myslela na manželovu neveru, na anjelov hlas, keď chváli Máriu, ktorá inak zareagovala ako on: Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán. Vtedy Mária, naplnená nevýslovnou radosťou, zvolala: Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.

Tesne pred Vianocami je potrebné si vypočuť evanjelium, ktoré hlása, že blahoslavený je ten človek, ktorý má vieru. Je to preto, lebo práve v tom čase sú ľudské srdcia preťažené predvianočnými starosťami, kedy zabúdajú na to najpodstatnejšie, pripraviť si ich na narodenie Pána a obnoviť sa vo viere. Ako na to, ukazuje nám pohľad na Máriu. Ona uverila Bohu. Pozor! Nie, že iba verila v neho, ale uverila v neho! Ona už dávno verila, že Boh jestvuje, v to veril aj Zachariáš, lebo inak by sa tak vrúcne nemodlil. Veriť v Boha nie je ťažké. Premnohí ľudia veria, že existuje, lebo ak premýšľajú zdravým rozumom, vedia, že ohromný vesmír, ktorý sa volá kozmos – poriadok, musel niekto múdry, nekonečný a všemohúci naplánovať, uskutočniť aj usporiadať. Volajú ho Bohom a veria v jeho existenciu. Nám však nejde o to, aby sme si pred Vianocami obnovili vieru v Boha, ale urobili to, čo nedokázal Zachariáš a dokázala Mária – uveriť v neho.

Uveriť Bohu je omnoho ťažšie, lebo si vyžaduje uveriť, že sa splní všetko, čo nám oznámil. Mária uverila, že Boží Syn sa stane človekom v jej panenskom lone, lebo potrebuje ľudské telo: ústa, aby nimi rozprával o svojom Otcovi, potrebuje ľudské ruky, aby nimi mohol pomáhať liečiť aj otvárať oči slepým, dotknúť sa uší hluchých, jazyka nemých a kriesiť mŕtvych. Potrebuje ľudský chrbát, aby sa mohol dať od ľudí zbičovať a ľudskú hlavu, aby si do nej nechal vpichnúť tŕňovú korunu. Potrebuje ľudské telo, aby sa mohol nechať pribiť na kríž a potrebuje aj ľudské srdce, aby si ho dal prebodnúť kopijou, a tak vyliať aj poslednú kvapku krvi. Tým dokáže poslušnosť Otcovi až na smrť a ľudí povýši na Božích synov a dcéry.

O to nám má ísť pred Vianocami, aby sme na príhovor Panny Márie uverili, že nebeský Otec nás tak veľmi miluje, že dal svojho Syna, aby nik, kto v neho uverí, nezahynul, ale mal večný život. Blahoslavený je každý, kto uverí Bohu, tak ako Mária a nešťastný bude každý, kto mu neuverí, tak ako Zachariáš.

V Lermontovovej básni Démon diabol sľúbil krásnemu dievčaťu Tamare, že sa polepší, ak ho pobozká, že nebude ľudí viac zvádzať a privádzať ich do záhuby. Tamara uverí, chce takto zachrániť množstvo ľudí, ale umiera, lebo objatie diabla je smrteľné. Napriek tomu je zachránená, lebo mala dobrý úmysel. Diabol oklame človeka, ale keď človek má dobrý úmysel, tak má lásku k dobru, ktorá posväcuje jeho činy.

Prosme pred Vianocami Máriu prosbou, ktorá je jej najmilšia, že my milujeme iba Boha a ju prosíme, aby nám pomohla tak mu veriť ako ona. V tejto viere očakávajme radostné narodenie jej Syna v našich srdciach.