2. nedeľa v období „cez rok“ – v roku C
V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno - on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli -, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.
Jn 2, 1-11
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Svadba je významnou udalosťou v ľudskom živote. Prežívame fašiangy, obdobie po ukončení vianočnej doby a práve v tomto čase vidieť svadobné sprievody častejšie ako inokedy. Pre ženícha a nevestu je to neopakovateľná udalosť. Tí, ktorí stoja obďaleč a pozorujú sprievod zvonku, si mnohí vzdychnú a povedia: Tak to už v živote chodí. Deti sa rodia, mladí ženia a vydávajú, dospelí stárnu a starí zomierajú. Svadba je jedným z momentov v zákonitom pohybe života.
Všetci poznáme manželstvá s ich peknými črtami, neopísateľnou láskou a dôvernosťou, ale aj s chybami, nedostatkami, priemernosťou, ošúchanosťou, tragickým nepochopením a zlobou. Kto z vás by nepoznal pomýlené svadby a nešťastné manželstvá?
Tejto udalosti, často tak citlivej, inokedy všednej a niekedy až bolestnej, ujíma sa Ježiš svojou prítomnosťou na svadbe v Káne, čím chce pozdvihnúť a posvätiť každú ľudskú svadbu. Tak ako svojím skrytým a pracovitým životom posvätil ľudskú prácu, ako zázrakmi posvätil prírodu, ako sa milosrdnou láskou ujal chudobných a chorých, mýtnikov a hriešnikov, tak sa ujal aj ženícha a nevesty, ich svadby, manželstva a rodiny. Ježiš ich vzal za ruky a blahoželal im v tom najplnšom zmysle. Z obyčajnej ľudskej udalosti urobil svätú vec, svätý zážitok, posvätný znak, sviatostné manželstvo.
Boh vo svojom zjavení použil svadbu, manželstvo a rodinu ako predobraz pre svoj vzťah k vyvolenému ľudu. Ako dojemne o tom hovorí prorok Izaiáš v dnešnom 1. čítaní: Ako sa junák snúbi s pannou, tak si ťa vezmú tvoji synovia, a ako ženích má radosť z nevesty, tak z teba bude mať radosť tvoj Boh. Už tým nám Boh zjavuje, že v našich zážitkoch svadby, manželstva a rodiny sa nachádza oveľa viac, než len čisto ľudské prvky. Manželstvo a rodina je Božím dielom, je to, čo spojil Boh. V ňom sa zjavujú a uskutočňujú Božie úmysly, je to naša cesta k Bohu a Božia cesta k nám. Ježiš vo svojom ohlasovaní najskôr očistil tento Boží obraz uložený v manželstve a v rodine, keď vyhlásil: Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje. Potom tento obraz posvätil vo svojich podobenstvách, účasťou na svadbe a na rodinných slávnostiach. Či nekoná aj dnes Ježiš svoje veľké divy v oblasti manželstva, rodiny a nezjavuje tým svoju slávu?
Tajomstvo Ježišovej osobnosti aj jeho spásneho diela sa nám zjavuje v obraze svadby. V Kristovi sa vlastne zasnubuje božská prirodzenosť s ľudskou v jednote jednej osoby. Ježiš je Ženích, Cirkev je Nevesta.
Aj naša eucharistická slávnosť je svadobnou hostinou kráľovského Syna, hostinou Baránkovou. Tu je s nami aj Mária, Ježišova Matka, ktorá prednáša za nás svojmu Synovi prosbu: Nemajú vína... zdravia... šťastia... radosti... pokoja... nemajú ti čo ponúknuť... Nám však Mária hovorí: Urobte všetko, čo vám povie!
Ježiš Kristus aj pri našej slávnosti spĺňa Matkinu prosbu, keď premieňa naše nedostatočné dary na svoje Telo a Krv a podáva nám Chlieb večného života a Kalich večnej spásy, čím zjavuje svoju slávu. Z tohto svadobného charakteru vyviera krása, dôstojnosť aj rodinná dôvernosť našej bohoslužby.
V Kristovom tajomstve je uložený najhlbší zmysel kresťanského manželstva ako sviatostného znaku. Má zjavovať vzájomnú lásku, vernosť Krista a Cirkvi a nový život Cirkvi, vyvierajúci z Kristovej lásky.
Mladý pár príde na matričný úrad ohlásiť sobáš. Matričný úradník pozerá na papiere a pýta sa: Ste pripravení na tento vážny krok v živote? Ženích sebavedome odpovedá: Prirodzene! Kúpil som 10 fliaš šampanského, 5 fliaš koňaku a 20 litrov vína.
Čím hlbšie budeme prežívať svadbu, manželstvo a rodinu ako Kristovo tajomstvo, tým krajšia bude aj ľudská tvár manželstva a rodiny. Prosme za Božie požehnanie pre naše manželstvá a rodiny, ale aj manželstvá a rodiny celého sveta!