Bratia a sestry, denne sme svedkami ako mnohí ľudia doslova zahadzujú svoj život. Prichádzajú totiž k presvedčeniu, že sa ďalej neoplatí žiť, a tak prepadnú drogám či alkoholu, ba sú aj takí, čo si siahnu na život.

Dnešné Evanjelium je jasným svetlom zmyslu života. Zvestuje nám ho Ježiš cez onoho mladíka: Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Pritom mladík z Evanjelia bol priam ideálny – zachovával Božie prikázania, bol zbožný, aj medzi ľuďmi obľúbený, a tak mu Ježiš iste vyrazil dych. Nečakal takúto odpoveď. V Starom Zákone totiž veľký majetok bol pokladaný za prejav Božej priazne, ale tento poriadok Ježiš obracia. Ten je blahoslavený, kto je chudobný. Možno i vám sa nevdojak tlačí na jazyk otázka: Ale prečo?

Prvý dôvod je tá skutočnosť, že odkedy sa Syn Boží stal človekom, Boh na všetkých ľudí hľadí ako na svoje deti a všetky deti chce obdarovať. Ale dieťa, ktoré je bohaté, nie je odkázané na obdarovanie. Jeho bohatstvo stojí v ceste Božiemu obdarovaniu. Druhý dôvod na to nadväzuje. Tým, že sa Syn Boží stal naším bratom, my sa mu máme podobať a máme ho napodobňovať. Ježiš tu bol pre iných, a preto každý, kto ho chce nasledovať, má tu byť pre tých iných. Bohatstvo človeku zatemňuje aj oči aj srdce. Boháč žije len pre seba, vidí len seba a miluje len seba. Teda pre tieto dva dôvody je tu Ježišova radikálna požiadavka, ktorú adresoval mládencovi.

Túto požiadavku Ježiš adresuje ale aj nám. Aj pre nás platí, že keď chceme, aby náš život mal zmysel, musíme byť štedrí. Teraz si možno poviete: Ale je to naozaj tak? Áno, je. Sami doznajme, že keď napr. niekomu darujeme kvety, bonboniéru či knihu alebo nejaký duchovný dar, napr. úsmev, milý pozdrav, pozornosť, odpustenie, potešenie, ošetrenie, poslúženie – v tej chvíli pocítime v sebe blažený pocit. Týmto pocitom obdaril sám Boh každý náš dar a každý dobrý skutok. Keď niekto dáva dary často, blažené pocity sa v ňom zbiehajú, hromadia, a tak v človeku potom narastá celkový pocit pohody a šťastia.

V človeku, ktorý je egoista a myslí len na seba, sa deje úplný opak. Vzniká v ňom pocit osamelosti, opustenosti, smútku, pocit „púšte“. Práve tieto nepríjemné pocity sú dôvodom, že človek siahne po drogách, alkohole, neviazanosti, ba siahne si aj na život. Ježiš nás chce varovať pred pocitmi prázdnoty cez našu štedrosť a jedným dychom dodáva, aká odmena nás čaká za našu štedrosť: večný život, poklad v nebi. Už teda cítime, že byť štedrý patrí naozaj k zmyslu nášho života?

Ako by som sa ohodnotil ja? Viem rozdávať? Nešetrím úsmevom, dobrým slovom, povzbudením? Keby som ja bol tým mladíkom z Evanjelia, aký pocit by mal zo mňa Ježiš? Potešil by sa, alebo zarmútil?

V knihe „Príklady, myšlienky a citáty“ som čítal, že existujú štyri druhy chudoby:

Bratia a sestry, snažme sa o hmotnú a duchovnú chudobu pozitívnu, o chudobu, ktorá povznáša. Vytvára ju pokora a dôvera v Boha.

Vo svetle Ježišovej náuky vidíme, že opravdivé kresťanstvo nespočíva v náboženských vedomostiach a formálnom zachovávaní prikázaní, ale spočíva v správnom vzťahu k ľuďom cez Otca a Syna. V centre toho vzťahu je Ježiš a z neho pramení všetko ostatné. Opravdivé kresťanstvo je úžasný vzťah a takto chápané je naozaj zmyslom nášho života.