Bratia a sestry! Ľudia od ľudí často očakávajú prejavy lásky a rôzne služby. Berieme to ako samozrejmú vec, že iní nám musia pomáhať a dokonca nás musia mať radi. Lenže, keď to očakávame od nich, tak aj my máme prejavovať voči nim lásku a ochotu. Presne v duchu Ježišových slov: Čo chceš aby tebe robili iní, rob im aj ty!

Ježiš sa nám v dnešnom Evanjeliu predstavuje ako ten, ktorý prišiel, aby všetkým ľuďom preukázal službu a lásku, aby on sám žil tak, ako neskôr žiadal od iných.

Všimnime si teraz, ako Ježiš túto lásku a službu uskutočňoval. Na svojich cestách Galileou samozrejme nevynechal rodný Nazaret. Pokladal si za povinnosť aj doma sa predstaviť cez lásku a službu, veď všade kam prišiel, konal iba dobro. Tak chcel robiť aj doma, ale vidíme, že domáci ho neprijali. Nepáčilo sa im, že sa predstavuje ako Mesiáš. Hoci všetci dobre vedeli o udalostiach pri Jordáne, o zázraku v Káne aj o tom, že cestou mnohých uzdravil, vzkriesil mŕtvych, očistil malomocných, odpustil hriešnym. To boli veľmi vážne dôvody, aby mu mohli uveriť, že je naozaj Mesiáš. Práve naopak – pre jeho otvorenosť, láskavosť, pre službu ktorú im preukázal, ho vyhnali za mesto a chceli ho hodiť do priepasti.

Bratia a sestry, nielen naše city, ale aj náš rozum sa musí pozastaviť nad touto ľudskou tvrdosťou. Nad zlobou ľudského srdca, ktoré nie je schopné prijať Ježišovu lásku a službu. Prečo tomu tak bolo? Ľud totiž čakal iného Mesiáša– Mesiáša politika, Mesiáša bojovníka. Ten, ktorý stojí pred nimi, sa vymyká z ich predstáv. On prišiel slúžiť, oslobodzovať, liečiť. Oni čakali Mesiáša v skvostnom rúchu podľa najnovšej módy, hrdinu, obklopeného vojskom. Ježiš- Mesiáš je skromný a jednoduchý, má všedný zovňajšok. Nechápali, že tento obyčajný človek, navyše z ich stredu, je predpovedaný prorokmi. Až neskôr to pochopili, viete kedy? Na zelený štvrtok, veľký piatok, vo veľkonočné ráno. Vtedy, keď sa naplno zjavila vznešenosť Ježišovej lásky a služby.

Láska a služba sa očakáva aj od nás. Aj my máme prispievať k šíreniu dobra vo svete. Tých možnosti ako to urobiť je veľmi veľa, ale vždy musia mať ten správny úmysel – chcem to robiť z lásky. Láska sa prejavuje službou a je kráľovnou cností. Miernosť, šľachetnosť, krása, spravodlivosť chce, aby sme každému dali to, čo je jeho. Ale láska nám prikazuje, aby sme dali každému to, čo je naše, čo je moje, a práve v tom spočíva naša životná náplň, aby sme slúžili a milovali, presne podľa spomínaného Ježišovho výroku. On tiež hovorí: Čokoľvek urobíte jednému z mojich najbližších, mne urobíte! Ak sme k sebe úprimní a dokážeme si dať dole ružové okuliare, musíme konštatovať, že sme dlžníkmi. Dlhujeme svetu Evanjelium praktizované životom. Veď si len doznajme, ako často žijeme horšie ako tí, ktorí sa nehlásia ku Kristovi. Aké sú naše reči? Koľkí ich majú plné nadávok a ponižovania iných! Aké sú naše medziľudské vzťahy, susedské vzťahy, rodinné vzťahy…? Nechýba v nich služba, nechýba v nich láska?

Stará legenda hovorí, že keď sa Kristus vrátil zo zeme do neba, pribehol mu oproti zadychčaný anjel a spýtal sa: Dokončil si svoje vykúpenie? Ježiš mu prisvedčil: Áno, je hotové. Anjel sa pýtal ďalej: A kto ho rozhlási? Peter, Ján, Filip a všetci moji učeníci – odpovedal Ježiš. Anjel bol chvíľu ticho a potom sa nesmelo opýtal: A čo, ak sklamú? A Ježiš na to: Nemám iný plán – a oni nesklamú.

Bratia a sestry, je to možné, že nám Ježiš dôveruje v takej dôležitej veci, ako je hlásanie Evanjelia službou a láskou? Je to možné, veď nás aj vybavil všetkým, čo potrebujeme, veď on sám nám to ukázal. Jasne povedal: Dal som vám príklad. Nezabudnime preto prosiť si od Boha silu vytrvať v dobrom a naučiť sa skutočne milovať blížneho – každého, bez výnimky. Prosme, aby sme sa naučili pristupovať k ľudom cez službu a lásku.