4. veľkonočná nedeľa- rok C
Ježiš povedal:
„Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“
Jn 10, 27- 30
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Čítal som zaujímavý príbeh o tom, ako babka vzala svoju vnučku do záhrady. Vnučka bola malá a spala v kočíku. Babka využila čas a zatiaľ v záhrade robila. Dieťatko sa ale po čase zobudilo a keď zistilo, že nik pri ňom nie je, rozplakalo sa. Keď babka začula plač, rozbehla sa ku kočíku, aby utíšila dieťa. Ale nedarilo sa jej. Vtom prišla matka dieťaťa, pristúpila ku kočíku a povedala pár slov. Dieťa hneď prestalo plakať. Matkin hlas ho utíšil. V ňom poznalo záchranu, istotu, pokoj a lásku.
V dnešnom evanjeliu tiež hovorí Dobrý pastier o hlase: Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.
Ježiš teda požaduje od jeho nasledovníkov, aby počúvali jeho hlas a podľa neho aj konali. Lenže koľkí oponujú tejto jeho výzve? Koľkí povedia, že kresťanstvo so svojimi príkazmi oberá človeka o radosť zo života? Čo však pre týchto ľudí znamená radosť zo života? Alkohol? Drogy? Krádeže? Manželskú neveru? Sexuálnu neviazanosť? Vraždu nenarodeného dieťaťa? Život bez Boha? Môže toto byť, bratia a sestry, radosťou zo života pre Kristovho nasledovníka, pre Kristovu ovcu? Iste nie! Veď to sú neresti! A je nanajvýš správne, že kresťanstvo nás chce pred nimi ochrániť!
Miesto nerestí nám Ježiš dáva duchovnosť, šľachetnosť, lásku a ponúka návod na pravú radosť zo života. Ježiš nám dáva tri rady:
1. „Miluj Boha.“ Čo myslíte, oberá človeka o radosť zo života láska k Bohu? Skúste sa spýtať rehoľníka, kňaza, zbožného laika, či im chýba radosť zo života. Povedia: „Práve naopak! Teším sa zo života, lebo láska k Bohu nás robí slobodnými. Vedie nás po bezpečnej ceste a radí nám, aby sme si niekde dávali pozor, aby sme sa vyhli určitým krokom. Radí nám, aby sme si dávali pozor na ústa, aby sme sa ovládali vo svojom konaní. Ak to urobíme – budeme šťastní.“
2. „Miluj blížneho.“ Môže láska k blížnym oberať človeka o radosť zo života? Dá sa vôbec vymenovať „armáda“ svätcov, ktorí zasvätili svoj život láske k blížnym? Myslí si niekto, že táto láska ich oberala o radosť zo života? Čo potom naše dobré skutky, ktoré konáme svojim blížnym? Oberajú nás o radosť zo života alebo práve naopak, máme radosť z toho, že sme niekomu poslúžili? Veď sami doznajme, ako nám dobre padne, keď nám niekto pomôže, či urobí dobre, aký príjemný pocit máme z toho pri srdci. Aj my keď poslúžime blížnemu vedzme, že i on má z toho dobrý pocit a vedzme i to, že vtedy slúžime samému Kristovi.
3. „Uč sa ovládať, zapierať, premáhať, lebo je to nevyhnutné na zdokonaľovanie našej povahy podľa príkladu Ježiša Krista.“ Teraz by ale ktosi mohol namietať: „Vidíš, tak práve to oberá človeka o radosť zo života!“ Lenže skúste odmietnuť sebaovládanie, a tým činom si zavediete do života neporiadok, chaos aj egoizmus a naozaj ťažko môžeme vidieť radosť zo života v neporiadku, chaose a egoizme. Ježiš veľmi dobre vedel, prečo nám káže ovládať sa a zapierať, prečo nám káže dodržiavať Desatoro. Vedel, že dodržiavanie etických noriem je nevyhnutná podmienka a jediný spôsob úspešného prežitia na zemi. Desatoro je základný morálny zákon, ktorý keď dodržíme, budeme naozaj šťastní. Náš pocit šťastia umocní vedomie, že žijeme tak, ako chce Boh.
Nijaký rozumný človek nemôže kresťanom vyčítať, že vyžadujú poriadok v ľudskej duši a v ľudskej spoločnosti. Staré príslovie hovorí: „Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba.“
Bratia a sestry, už vieme, že len ten, kto počúva Ježišov hlas a nasleduje ho, je naozaj šťastný a má radosť zo života. Patrím i ja k ovciam Dobrého pastiera?
Počul som o dievčati, ktoré si dalo nahovoriť, že kresťanstvo ju obmedzuje a oberá o radosť zo života. Najskôr prestala chodiť do kostola a keďže jej to chýbalo, začala hľadať šťastie v nejakej sekte špiritistov. Tam sa praktizovalo pohybovanie pohárov, či stola a tzv. čierna omša. Na jednom zasadaní jej vyšlo, že v roku 1996 zomrie. Odvtedy žila v neustálom strachu a v dôsledku takéhoto stresu sa dostala na psychiatriu. Z nádejnej maturantky sa stala troska, lebo opustila láskyplný hlas Dobrého pastiera.
Nedajme sa pomýliť námietkou, že kresťanstvo oberá človeka o radosť zo života. Nedajme sa zviesť falošnými pastiermi, ale počúvajme pravý hlas, hlas Dobrého pastiera, ktorý hovorí: Mojim ovciam dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.
Máme pred sebou nový týždeň. Prežime ho tak, aby všetci videli, že Ježiš Kristus je náš Dobrý pastier, že mu veríme, a preto kráčame za ním. Amen.