Všetci ešte môžeme vychutnávať čas dovoleniek a prázdnin, čas pohody a oddychu. Mnohí si vzdychnú, že takáto pohoda a pokoj by sa zišli počas celého roka, a tak iste nikoho z nás v tieto dni nenapadnú myšlienky na koniec života, či na koniec sveta.

Ježiš ale o tom uvažuje, lebo tieto myšlienky sú aktuálne vždy, aj keď je pohoda a človek sa cíti bezpečne. Hovorí svojim učeníkom: "Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope."

Ježiš použil obraz z palestínskeho prostredia. Obraz, ktorému všetci dobre rozumeli. Dlhé rúcho, ktoré sa nosilo, bolo treba podkasať, aby neprekážalo pri práci. Sluhovia, ktorí zasa čakali svojho pána, museli mať starostlivo udržiavané olejové svietidlo. Príkaz "bdieť" je tiež známy od najstarších čias, ale nie vždy bol správne chápaný. Mnohí prví kresťania žili v očakávaní blízkeho príchodu Krista, a tak začali zanedbávať svoje povinnosti ale aj intenzívny náboženský život a oddávali sa nečinnosti a záhaľke. Na tieto neduhy reaguje svätý Pavol, ktorý píše v tomto duchu dva listy Solúnčanom. Tieto problémy ale boli aj v neskorších časoch. Ľudia predpovedali koniec sveta a mnohí im naleteli. Obliekali sa do vrecoviny, sypali si popol na hlavu a čakali celosvetovú katastrofu. Najmä na prelome tisícročí sa objavujú falošní proroci, ktorí hovoria o konci sveta. Iste sme podobné správy zaregistrovali aj my, najmä na prelome tisícročia. Ježiš je ale jednoznačne proti takýmto predpovediam, pretože on príde v deň a hodinu, o ktorej nikto nevie.

Ježiš chce, aby sme na stretnutie s ním boli vždy pripravení. Možno si povieme, či je ale potrebné o tom hovoriť práve teraz, počas prázdnin a dovoleniek. Myslíte si, že rozhlasový komentátor, keď hlási správy o zjazdnosti ciest, chce znechutiť a nastrašiť vodičov? Či nesleduje pravý opak - bezpečnosť cestujúcich? A presne to chce aj Ježiš. Povedať nám, že večnosť začína už dnes! A to nie je hrozba alebo smutná a znepokojujúca správa, ale radostná zvesť v pravom slova zmysle. Buďme šťastní, keď nám Boh dáva šancu zapojiť sa do života s ním. Do života vo všetkých dimenziách: časnej i večnej, ľudskej i božskej. To nás vyzýva, aby sme si vážili život na tejto zemi, lebo je Božím darom. Pritom však máme zostať bdelí, aby nás príchod Pána neprekvapil. Dnešný svet sa však vyznačuje tým, že príkaz "bdelosti" sa tak slabo neplnil nikdy, ako v týchto časoch. Mnohí chcú žiť kresťansky, ale očakávať Spasiteľa, čakať na jeho druhý príchod, na to ani nepomyslia. Viete si predstaviť, koľko trápnych situácií by vyvolal príchod Krista v tejto chvíli aj u nás? Ježiš nás žiada, aby sme sa v čakaní nedali znechutiť. Bdelosť nariaďuje tým, ktorí chcú byť jeho vlastníctvom. Tým, ktorých vzal do služby, ktorým niečo zveril. Nie tým, ktorí ho nepoznajú.

Preto je dôležité, aby sme mali pred Bohom bázeň, aby sme na neho čakali a neustále na neho mysleli. Rozpráva sa, že rabbi Samuel bol v Ríme, keď cisárovná stratila veľmi cenný náramok. Rabbi ho našiel. Cisárovnej posol chodil po ríši a oznamoval, že kto našiel náramok, nech ho do 30 dní prinesie a dostane odmenu. Kto ho ale neprinesie a vypátrajú ho, bude popravený. Rabbi priniesol náramok po tridsiatich dňoch. Cisárovná sa ho pýtala, prečo nedodržal jej príkaz. Rabbi odpovedal: "Aby som ti ukázal, že sa nebojím teba, ale Boha!"

Cítite, akú bázeň mal rabbi pred Bohom? Čo mu záležalo na svetských príkazoch, keď dobre vedel, že všetok súd patrí Bohu a tento súd bude najspravodlivejší?

Kto z nás chce pekne prežiť prázdniny, či dovolenku? Každý. Ale my musíme chcieť ešte viac. Pekne prežiť život pozemský a potom i večný! To je možné ale len vtedy, keď prijmeme do svojho života Ježiša. Keď budeme mať neustále v sebe bázeň pred Bohom, a tak sa budeme snažiť prežiť svoj život podľa jeho návodu až do konca. Začnime už teraz v tejto chvíli, lebo večnosť sa začína už dnes.