Každý človek vo svojom živote príde, a to nie iba raz, na dôležitú križovatku. Je to chvíľa, keď sa má rozhodnúť. Rozhodnúť pre to, či ono, nie je vôbec jednoduché. Ale rozhodnúť sa musí. Častokrát je to rozhodnutie, ktoré ovplyvní celý jeho ďalší život.

Aj dnes po vypočutí evanjelia, stojíme pred rozhodnutím, ktoré nám adresuje Ježiš: "Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone."

Z jeho slov jasne vyplýva, že nemožno slúžiť naraz dvom pánom. Človek nie je tak silný, aby slúžil aj Bohu aj mamone. Tu sa vlastne každý musí rozhodnúť, kto je jeho pánom. Či Boh, ktorý všetko vidí, počuje a miluje ho alebo mamona, ktorá síce dáva ľuďom určité pohodlie a šťastie, ale je to len šťastie povrchné a chvíľkové. Pokiaľ je človek zdravý a darí sa mu, aj podnikanie mu ide od ruky, vtedy je Boh druhoradý. V takých chvíľach je pánom človeka všetko ostatné, len nie Boh. Možno niekedy takýto človek si uvedomí, že nekoná správne, že by bolo treba sa zastaviť a nazrieť aj do svojej duše. Ale hneď sa zháči, lebo je mladý a má veľké ambície a samozrejme, treba zabezpečiť aj rodinu, takže duša musí počkať. Povieme si, že vtedy Boh trpí. Ale je to naozaj tak? Netrpí viac človek? Odpoveď nám dáva dnešné podobenstvo. Ježiš nepochválil nepoctivého správcu za to, že koná nečestne, ale preto, že koná ako "synovia svetla" medzi sebou. Teda, že využíva múdrosť sveta pre seba, pre svoj prospech, hoci Ježiš to nazýva v Božích očiach bláznovstvom. Prešibanosť tohto človeka je v tom, že sa nespolieha na náhodu, neostal stáť so založenými rukami, ale začína premýšľať a rýchlo sa rozhodne. Nekoná čestne, ale koná vo svoj prospech. Žobrať a pracovať sa mu nechce, preto pomáha iným, aby mal istotu, že keď ho pán vyhodí zo služby, oni mu z vďaky budú pomáhať a odplatia mu, čo pre nich urobil. Ježiš veľmi dobre vedel, že mnohí ľudia slúžia dvom pánom, aj Bohu, aj mamone. Preto im radí, aby sa rozhodli.

Čo z podobenstva plynie pre nás? Máme sa rozhodnúť. Aj my, synovia svetla, ktorý sme uverili Bohu, musíme sa rozhodnúť. Buď budeme slúžiť Bohu, alebo mamone. K našej spáse nestačí povedať, že sme kresťania katolíci, že chodíme do kostola… Boh nás chce celých a celkom pre seba. Čo urobíme, keď ochorieme? Zháňame lekára a lieky. A čo duša? Tá je menej ako telo? Čo robíme, keď sa naša duša ocitne v hriechu? Ako vyznavači Krista nesmieme čakať, ale hneď konať a dať veci na správnu mieru. Teda pre nás je dnešné podobenstvo výzvou, aby sme sa rýchlo a bezodkladne rozhodli pre spásu svojej duše, aby sme využili všetko na získanie zásluh a milostí pre hodinu našej smrti.

Pozrime sa do istej rodiny, v ktorej naozaj nič nechýba. Rodičia sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia a majú dobre platenú prácu. Dve utešené dievčatká obveseľujú rodičov a robia im radosť. Starí rodičia v akýchsi novinách našli inzerát, ktorý ponúkal rodinný dom, a tak pozvali mladých aj s deťmi na obhliadku. Obhliadka dopadla dobre. Dom treba ešte poopravovať, ale zaplatiť tých pár miliónov, čo zaň majiteľ pýtal, im nerobilo problémy. Rozhodli, že si ponechajú aj byt na sídlisku, zatiaľ ho prenajmú a keď dcéry vyrastú, jedna sa doň nasťahuje. Opravy na dome sa hneď rozbehli, majstri si podávali kľučky a robota rýchlo napredovala. Pre otca sa oprava jeho domu stala doslova drogou. Stále naň myslel a dával mu prednosť pred všetkým. Aj pred rodinou a aj pred Bohom. Starí rodičia už aj začali ľutovať, že prišli s takýmto nápadom, ale si nepomohli. Rodina sa konečne začala sťahovať. V prvý deň, keď mali v dome už zostať natrvalo, zrejme už veľmi unavený otec, robil ešte niečo s elektrikou. Prúd bol silnejší ako on, a tak behom desiatich minút zomrel 29 ročný otec a manžel.

Poviete si, strašné! Áno, je to strašné. Je strašné, keď v rodine chýba ten, ktorý je viac ako nový dokonalý dom, viac ako ľudský život - Boh. Mamona privádza človeka nielen do nešťastia, ale aj do zatratenia. Nemožno nedať duši to, čo najviac potrebuje - Boha. Preto po vypočutí tohto príbehu sa pýtajme sami seba: "Je naozaj Boh pánom môjho života? Slúžim jemu alebo mamone? Uvedomujem si, že dvom pánom sa nedá slúžiť?"

Urobme si v dnešnú nedeľu poriadok v sebe a okolo seba. Usilujme sa, aby naša služba bola oddnes zameraná tým najsprávnejším smerom - na Boha. Vždy ochraňujme prvom rade svoju dušu, lebo tá je najdôležitejšia.