Každý z nás v detstve vyrastal na rozprávkach. Boli sme radi, keď nám ich niekto rozprával, alebo sme ich mohli sledovať v televízii. Rozprávkový svet je úžasný, víťazí v ňom dobro nad zlom, spravodlivosť nad neprávosťou a všetko sa na dobro obráti. Rozprávky nás vtiahli do sveta kráľov a princezien, drakov a ježibáb, víl a vodníkov. Často sme s hlavným hrdinom prežívali jeho boj proti zlu a tešili sme sa, keď napokon nespravodlivosť bola potrestaná. Ale je veľká škoda, že aj diabol či čert nám bol predstavovaný ako rozprávková bytosť.

Dnešné evanjelium nám hovorí čosi celkom iné. Predstavuje diabla ako reálnu a jestvujúcu bytosť, ktorá sa stavia proti Bohu, ktorá sa usiluje mariť Božie plány a ničiť všetko krásne a vznešené.

Ale diabol nie je spomínaný iba v dnešnom evanjeliu. Prvýkrát sa s ním stretávame v raji, kde sa predstavuje ako pôvodca zla a škodca. Veď Boh stvoril človeka ako krásnu bytosť, určil mu vznešený cieľ, aby bol naveky blažený. Diabol ale sa usiluje prekaziť Boží plán s človekom a čiastočne sa mu to aj darí. Boh je však silnejší a rozhodol sa napraviť to, čo diabol pokazil. Preto posiela svojho Syna na tento svet. Lenže diabol to tak nechcel nechať a znova prichádza, aby pokúšal. Trúfne si aj na Božieho Syna. Ježiš vysilený štyridsať denným pôstom, ktorým sa pripravoval na svoje verejné účinkovanie, je pokúšaný diablom. "Si hladný? Máš predsa moc! Povedz, nech sú z týchto kameňov chleby! Vrhni sa z chrámovej veže! Ty sa predsa nemôžeš zabiť! Veď je napísané, že anjeli ťa zachránia! Pozri, dám ti všetku nádheru sveta! Chce to len maličkosť: padni predo mnou na kolená a klaňaj sa mi!" A čo na to Kristus? "Odíď, satan!"

Možno, keď počúvame tieto slová, môžeme si myslieť, že Ježiš neurobil správne. Mal predsa hneď odohnať diabla a nejednať s ním. Ježiš ale dobre vedel, prečo to robí. Chcel nám ukázať, kto je diabol a zároveň nás chcel poučiť, aký postoj máme k nemu zaujať. Pri krste sme sa stali krásnymi ľuďmi, Boh v nás zapálil svoj život. Určil nám vznešený cieľ, byť s ním večne. Diabol však nemohol zniesť tento Boží plán, a preto všetko podniká, aby nám ho prekazil. S tým treba rátať. Diabol je vynikajúci psychológ. Veľmi dobre vie, kde sme najzraniteľnejší a práve tam útočí. U jedného sú to zmysly: túžba po pokrmoch, nápojoch, a rôznych pôžitkoch. U iného je slabosťou túžba po sláve, moci, nadradenosti, u ďalšieho pýcha. To všetko diabol vie veľmi dobre využiť, len aby zničil plán, ktorý má Boh s nami. Preto vždy majme na pamäti slová svätého Petra: "Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere!"

Možno až po vypočutí si dnešného evanjelia a dôkazov zo Svätého písma sme si uvedomili, že diabol nie je rozprávková bytosť, nie je hlupáčik, ktorý iba straší malé deti, ba vo svojej hlúposti pomáha ešte aj ľuďom, ale je to ručiaci lev, ktorý hľadá každú príležitosť, aby sa zahryzol do svojej obete a zmárnil ju pre večný život. Možno si povzdychneme a bezradní sa pýtame, ako ďalej. Čo robiť, aby sme čelili diablovi? Jedno je isté, že k tomu, aby diabol mohol zničiť všetko to krásne a vznešené, čo v nás je, potrebuje náš súhlas. Bez neho je bezmocný. Iba vtedy, keď my súhlasíme s jeho radami, môže spôsobiť katastrofu. Ale keď budeme konať ako Ježiš: "Odíď satan!", nebude mať nad nami moc.

Predstavte si, ako jeden chudobný roľník na otcovej roli nasadil veľa ovocných stromov. Stálo ho to množstvo peňazí i potu. Boli to vzácne stromy, ktoré nik široko-ďaleko nemal a keďže sa o ne staral, bohato zarodili. Boli doslova obťažené ovocím. Tešil sa na úrodu a v duchu rozmýšľal, čo si kúpi za utŕžené peniaze za ovocie. Ovocie krásne dozrievalo a blížil sa čas oberačiek. Keď tu, jednej noci, sa nad krajom prehnala ničivá búrka, spojená s krupobitím a ovocie doslova zmietla zo stromov. Roľník so strachom utekal ráno pozrieť stromy. Spúšť bola hrozná. Sadol si pod jeden polámaný strom a usedavo plakal. Je to strašné, keď niekomu sa stane taká veľká škoda. Ale o čo strašnejšia je škoda, ktorú v našej duši môže spôsobiť diabol, keď mu to dovolíme. Aj preto sme začali štyridsaťdenný pôst, aby sme využili túto dobu, spoznali každý svoju hodnosť Božích detí a zároveň si uvedomili aj ten krásny cieľ, ktorý s nami Boh má. Využime ju, aby sme pôstom, skutkami milosrdenstva, zbožnosti a najmä častým prijímaním Eucharistie sa pripútali ku Kristovi, pretože iba On je našou silou. Iba On nás môže ochrániť pred našim protivníkom. Jasne hovorí: "Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť." Kristus je naša sila. Ak s ním budeme žiť svoj život a iba s ním sa spájať, diabol nad nami nebude mať žiadnej moci.

A nezabudnime, že rozprávky sú naozaj krásne a poučné, ale diabol v nich nemá miesto, lebo on nie je vymyslená bytosť, je to bytosť reálna a treba sa mať pred ním na pozore.