V starogréckej mytológii sa môžeme dočítať o udatnom hrdinovi Herkulovi. Jeden mýtus o ňom hovorí, ako bol raz zahĺbený do myšlienok a prišli k nemu Čnosť a Neresť. Neresť mu hovorí: „Vidím, že rozmýšľaš, na akú cestu sa máš dať. Keď si vyberieš tú moju, bude pre teba radosť žiť.“ Herkules sa jej spýtal, ako sa volá a ona na to: „Priatelia ma volajú blaženosť a nepriatelia hriech.“ Potom k nemu pristúpila druhá – Čnosť a povedala: „Nechcem ťa klamať. Bez boja a námahy nič nedosiahneš. Keď pôjdeš so mnou, budeš musieť veľa pretrpieť. Ak budeš chcieť získať slávu, musíš iným dobre robiť. Ak chceš úrodu, musíš usilovne obrábať zem. Ak chceš byť silný, musíš striedmo žiť.“

Tak ako Herkules, aj my sa často v živote musíme rozhodovať, ktorou cestou budeme ďalej kráčať. Je naozaj veľké množstvo ciest, ktoré sa nám núkajú. Všimnime si ale dnešnú Ježišovu poznámku: „Ja som cesta, pravda a život.“

Každá cesta niekam vedie. Aj Herkulove cesty mali svoj cieľ, jedna končila v hriechu, iná v čnosti. Kam vedie Ježišova cesta? V dnešnom evanjeliu nám odpovedá na túto otázku: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Idem vám pripraviť miesto.“ Teda, Ježišova cesta vedie do večných príbytkov nášho nebeského Otca. Veď aj preto prišiel na tento svet, aby ľudia mali život a mali ho v hojnosti. Život krásny, život s Bohom. A pretože iba Boh je Životom, Kristus prichádza na tento svet a zomiera za nás, aby sme aj my mohli byť účastní na Božom živote. Lebo taký bol úmysel Stvoriteľa. Ľudia mali žiť večne a mali byť blažení. Ich život nemal poznať bolesť, utrpenie a smrť. Lenže človek sa sám svojou vzburou vylúčil z Božieho príbytku a zatvoril si ho pred sebou. Nebyť Krista, vlastnými silami by sme sa doň nikdy nemohli vrátiť. To že je pravda, Ježiš zdôrazňuje apoštolom pri Poslednej večeri: „Idem vám pripraviť miesto.“ Keď dohovoril, odišiel od nich, aby sa dal pribiť na drevo kríža a týmto utrpením a smrťou pripravil im a aj nám príbytok v dome svojho Otca. O kráse tohto príbytku nemôže byť pochýb. Veď keď Boh už na tejto zemi nám dal toľko krásy ako je v prírode – hory, lúky, kvety, detské oči, o koľko krajší príbytok musí byť ten večný, v nebi. Apoštol Pavol ho mohol aspoň na chvíľu vidieť a zanechal nám o ňom toto svedectvo: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ Predstavte si, že Boh chce tento príbytok dať všetkým. Povedzte, kto by netúžil po ňom? Kto by netúžil po tejto kráse? Všetko je vlastne pripravené a zariadené, treba sa nám iba uberať Ježišovou cestou, žiť podľa Ježišovej pravdy a ak to splníme, potom nám už nič nebráni žiť Ježišov život v Bohu.

Andrea Maioki, profesor Lekárskej fakulty v Miláne, v závere svojej knihy „Život chirurgov“ píše takto: „Zatiaľ, čo sa ocitám neustále pred smrťou, potieram ju a zaháňam, objavujú sa často predo mnou iné, vážnejšie otázky: Aký je zmysel a cieľ života? Aký zmysel má ustavičný zhon, všetka práca a námahy? Iba taký, aby človek žil? A načo žije? Kam smeruje? Po celý život som na to myslel a zdá sa mi, že som opäť na rukách mojej matky a pýtam sa jej, prečo sme prišli na svet? A ako by som počul jej slová: ,Synak, na to sme na svete, aby sme poznali Boha a popri našich vedomostiach a prácach, Ho milovali, Jemu slúžili a tak raz prišli do neba.‘ “

K Bohu má viesť cesta nášho života. Od neho sme vyšli a k nemu sa vraciame. Ale iba jedna cesta k Bohu je správna, tá, ktorú nám ukázal Ježiš Kristus. Zahľaďme sa preto do hlbín našej duše a pýtajme sa seba samých: „Kam ideš? Kam smeruješ? Po akej ceste to vlastne kráčaš?“ Je pravda, že cesta k Bohu je namáhavá. Aj Ježiš to vedel, preto povedal: „Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“

Ježiš mi dnes kladie otázku: „Ktorou cestou sa vydáš?“ Naše rozhodnutie nech je jasné. Nech je to Ježišova cesta, cesta za ním. Aj keď je ťažká a namáhavá. Herkules sa nerozhodol pre ľahký život hriechu, ale si vybral statočný život čnosti, život plný práce za dobro iných. Grécka mytológia ho za tento jeho postoj k životu oslavuje ako hrdinu, a na hrdinov sa nezabúda. Dokážme v tomto týždni dať jasný signál, že jediná schodná cesta pre nás je tá Ježišova. Cesta bez hriechu, cesta statočného života a v Božích očiach budeme hrdinami.