Ľudia v minulosti nemali také možnosti vzdelávať sa, ako je tomu v súčasnosti. Je pekné, že mnohí v dnešných časoch túžia po vzdelaní, a nielen mladí. Vznikajú Univerzity tretieho veku, kde sa môžu aj starší občania vzdelávať a dobiehať vlastne to, čo v mladosti im nebolo dostatočne umožnené. Preto nikoho neprekvapí, že zháňame rozličné príručky a publikácie, navštevujeme knižnice, kurzy, školenia a tým si vlastne zvyšujeme kvalifikáciu. Je to správne a dnešná doba tak vyžaduje.

Mnohí však zabúdajú, že náš život bude pokračovať aj vo večnosti. Z ich naháňania sa a pachtenia ale vidno, ako keby s večným životom ani nepočítali. Myslia si, že všetko končí smrťou, a preto treba čo najviac zo života vyťažiť. Na túto skutočnosť nás upozorňuje dnešné Jánovo evanjelium. Približuje nám Ježišovu Veľkňazskú modlitbu, v ktorej sa prihovára k Otcovi. Tam hovorí: „Večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“

Čo nám chce týmito slovami Ježiš odkázať? Každý, kto sa usiluje dosiahnuť večný život, má sa tu na zemi snažiť poznávať Boha. Aby sme lepšie pochopili Ježišovu výzvu, treba nám objasniť si dva pojmy: poznať a vedieť. Na prvý pohľad máme možno dojem, že sú rovnaké, ale to nie je pravda. Slovo poznať má v biblickom chápaní hlboký význam. Značí bytostne sa s niekým stretnúť, mať s ním hlboký zážitok, mať priam účasť na jeho živote. Slovo vedieť má zasa iný význam. Znamená mať o niekom – o niečom vedomosť.

Lepšie nám to objasní 139. Žalm: „Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe…“

Keby teda tieto pojmy boli rovnaké, potom by najväčšie poznanie Boha mali tí, ktorí by o ňom najviac prečítali. Lenže Pán sa nezjavuje len múdrym a vzdelaným, ale aj takým, ktorí nemajú vysoké vzdelanie, ba i tým, ktorí nevedia ani len čítať a písať. A môže sa stať, že práve takýto ľudia poznajú Boha lepšie, ako vzdelanci.

V kronike svätého Františka z Assisi čítame, že raz istý brat povedal generálnemu predstavenému františkánov svätému Bonaventúrovi toto: „Vám, učeným, Boh dal veľké milosti. Môžete mu slúžiť, chváliť ho, dočítať sa o ňom. Ale my, neučení, čože môžeme robiť, aby sme sa mu zapáčili?“ Bonaventúra odpovedal: „Keby Boh nebol dal človekovi inú milosť, len aby ho mohol milovať, to by stačilo, aby si nadobudol väčšie zásluhy ako všetkými ostatnými darmi spolu.“ Brat sa ale pýtal ďalej: „Vari môže neučený tak milovať Pána, ako učený?“ A Bonaventúra na to: „Hociktorá stará ženička môže viac milovať Boha, ako profesor teológie.“ Keď to brat počul, rozbehol sa do záhrady smerom, kde bolo mesto a volal: „Neučená, jednoduchá babička, ty môžeš viac milovať Pána Boha a môžeš byť väčšou ako brat Bonaventúra!“

Pre nás je táto príhoda veľmi poučná. Pobáda nás, aby sme čo najlepšie poznávali Boha. Tu vlastne odpadajú výhovorky mnohých ľudí, ktorí tvrdia, že oni sú nevzdelaní, lebo im to neumožnilo štyridsať rokov totality, že nemali možnosť oboznámiť sa s teológiou a preštudovať patričné diela. Všetci však máme rovnakú príležitosť, aby sme Boha poznávali – mladí alebo starí, vzdelaní alebo nevzdelaní, slobodní či žijúci v rodinách. Akým spôsobom? Máme možnosť okúsiť zážitok s ním, precítiť, že On je láska a lásku Mu láskou splácať. Tomu poznaniu sa učme, v ňom napredujme, lebo v tomto poznaní spočíva večný život. A ako získať toto poznanie, radí nám sám Ježiš: „Nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“ Ježišov kontakt s Otcom bol nanajvýš dôverný a osobný. Z tohto kontaktu vyviera poznanie Otca. Tým nám ukazuje cestu poznania Boha – osobná a dôverná každodenná modlitba, čas rezervovaný len pre Neho. Túto skutočnosť nám potvrdzuje aj Mária s apoštolmi vo Večeradle, kde na modlitbách očakávali príchod Ducha Svätého. Ako je tomu v mojom živote? Túžim po poznaní Boha? Je moja modlitba dôverným rozhovorom s Otcom? Nájdem si každý deň na Neho čas?

Kráčajme v nastávajúcom týždni po tejto ceste. Ako denne potrebujeme informácie o dianí vo svete, a preto berieme do rúk noviny, časopisy či počúvame rádio, sledujeme televíziu, tak isto nech sa naše ruky ešte viac dvíhajú v modlitbe k Tomu, ktorý je Prameňom všetkého poznania a naším večným životom.