Každý človek má svoje záujmy, ktoré môžu byť všedné ale aj veľmi dôležité. Preto má sa snažiť vždy rozumne uvažovať, aby dokázal tie menej dôležité podriadiť dôležitejším a vyšším záujmom. Napríklad, niekto si v nedeľu ráno povie, že je pred ním voľný deň, kedy sa môže venovať svojim záľubám, ale má doma choré dieťa, ktoré potrebuje pomoc a starostlivosť. Nedeľné voľno preto musí ustúpiť vyššiemu dobru – starostlivosti o dieťa.

S niečím podobným sa stretávame aj v dnešnom evanjeliu. Ježiš nás vyzýva, aby sme mu dali prednosť pred všetkým, aby sme všetky svoje záujmy podriadili záujmu o neho. Hovorí: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.“

Možno si teraz pomyslíme: „Nepreháňa to Ježiš? Nie je to príliš tvrdé?“ Nemyslime si, že Pán je proti našej láske k rodičom a súrodencom. Veď on mal tiež svoju matku a ako ju miloval! Mal aj príbuzným a tiež nimi nepohŕdal. Smelo môžeme povedať, že na svete sa nenašiel nik väčší, čo by prejavoval viac lásky k blížnym ako Ježiš. Musíme ale aj doznať, že jeho láska k nebeskému Otcovi predčila lásku k ľuďom. Teda ako si môžeme vysvetliť dnešné evanjelium? Nad láskou, ktorú prechovávame k rodičom, deťom, súrodencom, priateľom a vôbec najbližším, má byť láska k Bohu. Pekne nám ju objasňuje Abrahám. Koľko rokov túžil po synovi. Veľmi na tento úmysel prosil Boha a on ho napokon vyslyšal. Dal mu syna Izáka, hoci Abrahám i jeho žena Sára boli v pokročilom veku. Aká radosť asi naplnila ich duše, keď dieťa prišlo na svet. A zrazu do tohto šťastia sa zaplietol Boh: „Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny „Morja“! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem.“ A Abrahám to dokázal. Dokázal obetovať vlastného syna, lebo tak chcel Boh. Hľa, takto miloval Boha. Viac ho miloval ako syna, po ktorom dlhé roky túžil.

Presne takú lásku čaká Boh aj od nás. Poviete si, že vy tak silno milujete predsa svoje deti. Lenže iba vtedy je láska opravdivá, keď ešte silnejšie milujete Boha. Lebo iba ten, kto správne miluje Boha, dokáže úprimne milovať aj blížnych. Mnohí rodičia si myslia, že keď prihlásia dieťa na náboženstvo, uniknú mu mnohé dôležitejšie predmety konané najmä mimo školy. Preto sa stáva, že po absolvovaní prípravy na prvé sväté prijímanie už dieťa viac na náboženstvo neprihlásia, aby sa, ako oni tvrdia, zbytočne nezaťažovalo. Tieto prípady iba potvrdzujú, ako ďaleko sme od skutočnosti, ktorú od nás žiada Boh, keď hovorí: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.“ Môžeme smelo pokračovať aj ďalej: „Kto viac miluje štúdium, postavenie, kariéru, sex, pohodlie... ako mňa, nie je ma hoden. Kto sa bude hanbiť za mňa, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka. Kto ma zaprie pred ľuďmi, toho i ja zapriem pred mojim nebeským Otcom.“

Dobre vieme, že každá palica má dva konce. Veď nie nadarmo sa hovorí, že kto čím hreší, tým trestaný býva. Ak, milí rodičia, vychováte svoje deti bez Boha, ak ich nenaučíte, aby viac milovali Boha ako ľudí, upletiete v prvom rade na seba bič. Dajte ich vyštudovať, ukážte im, že život ide aj bez Boha a potom keď zostarnete a už nebudete vládať opatrovať vnukov, dávať peniaze, chodiť im upratovať, syn alebo dcéra zrazu povie, že im zavadziate a ste nepotrební. Možno sa prekvapení spýtate: „Prečo?“ Ja vám odpoviem: „Nenaučili ste svoje deti milovať Boha, preto oni teraz nemilujú vás a stávate sa pre nich príťažou.“ Ako ináč vyzerá situácia v rodinách, kde deti boli vedené k láske k Bohu a videli u rodičov, že oni viac milujú Boha ako všetko ostatné. Taký rodič nemusí mať strach, že keď zostarne, deti ním pohrdnú. Lebo deti milujú Boha a ten im jasne káže: „Cti svojho otca i matku!“ Tu však smelo môžeme hovoriť i o ďalších oblastiach života. Kto má na prvom mieste vo svojom živote Boha, nemusí sa báť životných skúšok.

Slávny spisovateľ Cronin v jednom zo svojich románov opisuje život a účinkovanie misionára v Číne. Pôvodne bol misionár lekárom, a tak sa mu podarilo zachrániť život istého bohatého kupca. Kupec z vďačnosti sa chcel dať pokrstiť. Misionár ale vybadal, že to robí iba z vďačnosti, preto krst odmietol. Keď však po dlhšom čase odchádzal späť do Európy a kupec ho znova žiadal o krst, rád mu ho vyslúžil, lebo videl, že kupec túži po krste už z presvedčenia. Trvalo dlhý čas pokiaľ dal kupec na prvé miesto vo svojom živote Boha a krst sa potom stal pre neho veľkým prínosom.

Aj my sa dnes zamyslime nad skutočnosťou, že Ježiš nás nechce trhať od našich rodín, ani od tých, ktorých máme radi, ale chce, aby sme všetkých milovali v ňom a pre neho. A to je veľkým obohatením pre nás i našich blížnych.

Využime aj túto svätú omšu a prosme, aby sme správne pochopili význam Ježišových slov, ktoré nám dnes adresuje, aby sme všetkých ľudí milovali v ňom a pre neho, aby on bol v rebríčku našich životných hodnôt vždy len na prvom mieste.