Kontakt
5. pôstna nedeľa – v roku C
Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
Jn 8, 1-11
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Cez posledné pôstne nedele sme počúvali v bohoslužbe slova veľmi pútavé podobenstvá o Božej láske, trpezlivosti a odpustení. Človek rád počúva to, čo je pekné a hlboko ľudské, ale neraz mu príde na myseľ, že sú to iba slová síce pekné, ale môžu byť vzdialené od skutočnosti.
Do tohto uvažovania prichádza dnešná nedeľa s evanjeliovou udalosťou, ktorá má všetky znaky tragédie. Už sa v ňom nepremietajú obrazy a podobenstvá, ale ich vystrieda realita. Ježiš už o Božej láske nehovorí, ale ju výslovne a verejne praktizuje.
Minulú nedeľu sme hľadeli na hriech v podobe márnotratného syna a dnes stojí pred nami v podobe hriešnej ženy. Okolo nej stoja právoplatní sudcovia a dav ľudu, ktorý nič iné neurobil, len prečin objavil a uplatňoval zákony platné v tom čase.
Čo robiť zoči-voči hriechu? Sú ľudia, ktorí sa cynicky zasmejú a sami pokračujú v hriechu, a aj takí, ktorí na hriechu zarábajú. Sú ľudia, ktorí sa nad hriechom povýšenecky pohoršujú, ale aj takí, čo hriechom iných chcú ospravedlniť vlastné hriechy. Sú však aj takí, ktorí doslova špehujú hriechy iných, verejne ich pranierujú a nemilosrdne súdia.
A práve tu sa vynorí postava Ježiša Krista, toho veľkého propagátora lásky. Pre Ježišových nepriateľov to bola vhodná príležitosť, ako sa do neho opäť zadrapiť, lebo vedeli o jeho dobrom srdci voči hriešnikom, ale poznali aj zákony. Postavia ho pred dilemu, pri ktorej si, podľa ich predstáv, musí zlomiť väzy. V duchu sa pýtajú či popustí zo svojej láskavosti alebo sa postaví proti zákonu a budú ho môcť obžalovať. Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?
A čo urobil Ježiš? On videl hriešny život okolo seba a uvedomoval si, že každá doba, každá spoločnosť, každé mesto i dedina má svoje hriechy a hriešnikov. Keď porovnáme s Ježišovým evanjeliom kázanie Jána Krstiteľa naplnené ohňom a prorockým slovom, ktoré by chcelo akoby jedným dychom spáliť a tak zniesť zo sveta všetko zlo, vidíme u Ježiša iný prístup. Ježiš chce premôcť tajomstvo hriechu tým, že učí ľudí milovať Otca a dôverovať mu. Uzdravuje choré telá a duše, má úctu k osobe hriešnika a čaká na jeho obrátenie. Nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nedohasí, vnútorne trpí pre hriech sveta aj sa za hriech sveta obetuje.
Takto to robí aj v dnešnom príbehu. Ráno ide do chrámu, prijíma ľudí a vyučuje ich, hoci vie, že aj v tomto meste, a aj v tejto chvíli sa veľa hreší. Keď mu privádzajú hriešnicu, a keď mu vyzývavo kladú otázku: Čo povieš ty?, len sa skloní a prstom píše do prachu. Niektorí vykladači Písma hovoria, že písal hriechy tých, ktorí na ženu útočili. Pri písaní mal sklonenú hlavu, lebo v duchu trpel pre každý hriech, teda aj za hriech ženy, čo ho bolelo. Potom sa vzpriamil a povedal: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň. Tento jeho výrok ich veľmi zaskočil, preto kamene z ich rúk začali padať na zem a pomaly sa vytrácali. Napokon tam nezostal ani jeden žalobca, ani jeden kat. Zostal iba Ježiš s hriešnou ženou a kde niet sudcov spomedzi ľudí, tam nesúdi ani Boh.
Múdremu učencovi veľmi dlho trvalo, kým začal chápať vnútorný zmysel Svätého písma, a tak usmerňovať svoje skutky podľa Ježišových slov. Raz prišiel k múdremu kráľovi a hovoril mu: Vyznám sa dobre vo svätých knihách, a preto chcel by som ťa naučiť pravde. Kráľ mu odpovedal: Myslím, že si ešte ani sám nevnikol do zmyslu posvätných kníh. Preto choď a snaž si nadobudnúť pravé pochopenie Svätého písma. Potom si ťa zavolám za svojho učiteľa. Učenec odišiel a sám sebe hovoril: Či som sa neučil toľko rokov Svätému písmu a on mi bude hovoriť, že mu nerozumiem? Hlúpy kráľ! Ale nakoniec predsa len znovu sadol ku posvätným knihám a veľmi pozorne čítal. Keď však znova prišiel ku kráľovi, dostal tú istú odpoveď. To ho prinútilo zamyslieť sa. Zavrel sa do komôrky a znovu premýšľal. Naraz začal jasne chápať, aké bezcenné je bohatstvo, čestné úrady, život na cisárskom dvore a túžba po pozemských dobrách. Zasvätil sa celkom sebazdokonaľovaniu a ku kráľovi sa viac už nevrátil. Keď ubehlo niekoľko rokov, kráľ sám prišiel k učencovi. Našiel ho preniknutého milosťou a láskou, Kristovo kráľovstvo vyžarovalo z neho, padol pred ním na kolená, hlboko sa poklonil a povedal: Teraz vidím, že si naozaj pochopil zmysel Svätého písma a prosím ťa, dovoľ, aby som bol tvojím žiakom.
Ten, kto si skloní hlavu s Kristom a padne pred ním na kolená, ten uvidí odpúšťajúcu tvár nebeského Otca. Predtým však musí prerieknuť aspoň jedno slovko. Hriešnica ich povedala dve: Nik, Pane! A práve v slove Pane, bola jej záchrana. Povedzme aj my aspoň toto jediné slovo a Boh aj nám Ježišovými ústami odpovie: Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
