Iste mi dáte za pravdu, že mesiac november je spojený s akousi nostalgiou a smútkom. Príroda sa chýli k zimnému spánku, lístie opadáva zo stromov, rána sú hmlisté a mrazivé, deň je krátky a večery veľmi dlhé a často upršané. Človek pri takomto počasí tiež často myslí na choroby a na vlastnú smrť.

Do tejto novembrovej atmosféry dobre zapadá aj dnešné evanjelium, v ktorom nás Ježiš veľmi naliehavo vyzýva: „Bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.“

Aby sme si lepšie zapamätali túto výzvu, adresuje nám prekrásne podobenstvo. Svadba u každého národa patrí k najradostnejších chvíľam života a je spojená s rôznymi miestnymi zvykmi, ktoré ale vždy obsahujú prejavy radosti, krásy, dôvery a bezpečnosti. Obraz svadby vystihuje všetko, čo manželský pár očakáva od života. Svadbu však treba dôkladne pripraviť. To nie je týždňová či mesačná záležitosť, a tak často príprava na svadbu vyžaduje veľa času, fyzických a psychických síl. O príprave na svadbu je dnešné evanjelium a my už iste tušíme, že Ježiš týmto podobenstvom chce nás upozorniť na prípravu na nebeský život. Hovorí o hlúpych pannách, ktoré nemali dostatok oleja do lámp, a tak boli zo svadby vyhnané. Aby sme tomu rozumeli, v oriente sa svadby konajú vo večerných a nočných hodinách, kedy sa vzduch trocha ochladí. Družičky preto čakali v dome nevesty na ženícha, aby ich spolu v sprievode odviedli do ženíchovho domu na hostinu a cestou svietili olejovými lampami, keďže dajakého pouličného osvetlenia ešte nebolo. Nerozumné družičky však nesvietili, lebo nemali čím. Počas dňa mali dostatok času, aby si nakúpili oleja, no nestalo sa tak a hoci boli už dávnejšie na svadbu pozvané, svoju povinnosť zanedbali. Preto sa nečudujme, že ženích to berie ako osobnú urážku a koná veľmi prísne. Do svadobnej siene mohli vojsť iba múdre panny, ktoré pozvanie brali ako česť. Mali dostatok oleja, lebo vedeli, že na svadbe nemožno uvažovať o čase a slávnosť sa môže dobre predĺžiť.

K tomuto podobenstvu sa pekne vyjadril svätý Gregor, ktorý vo svojej homílii hovorí, že všetky družičky boli panny a predsa im panenstvo nestačilo, aby boli prijaté do neba. Tam sa žiada ešte čosi navyše – láska k Bohu a k blížnym. To je veľkým výkričníkom aj pre nás!

Nesmieme odkladať prípravu na nebo do poslednej chvíle. Majú k tomu sklon najmä mladí ľudia, ktorí si myslia, že je ešte dosť času a pred nimi kus života, ktorý treba naplno využiť a netrápiť sa dajakými morálnymi zásadami, či pamätaním na Boha. Lenže, ja sa pýtam týchto ľudí: „Si si istý, že máš pred sebou ešte kus života?“ Veď denne nás noviny informujú o pohreboch mladých ľudí, ktorí ráno idú s elánom do práce alebo do školy a večer sa domov nevrátia. Zomierajú pri rôznych nehodách alebo pri náhlych srdcových či mozgových príhodách. Nie, nemám v úmysle niekomu naháňať strach, lenže pravda je taká, že náš život visí ako niť na vlásku a hocikedy môže prísť koniec. Mám aj smutnú vlastnú skúsenosť. Keď som pôsobil tri roky ako kaplán v Blumentáli pochoval som okolo 1000 ľudí a môžem povedať, že mnohí boli veľmi mladí. A predsa, aj keby mal niekto istotu, že sa dožije sto rokov, nemôže prípravu na nebo odkladať, lebo touto prípravou má byť naplnený celý náš život. Nemôžme byť ako nerozumné panny, ktoré si olej na poslednú chvíľu požičiavali a kupovali, ale nebolo im to nič platné. Čo Ježiš myslí pod olejom? Je to láska. Vždy je potrebné mať ju v zásobe, lebo len milujúci človek môže svietiť. Celý náš život má byť naplnený láskou k Bohu a k blížnym. Veď uznajte sami, ak by ktosi stál proti Bohu a blížnym, ako sa v poslednej chvíli môže pridať na ich stranu? Ľudia túto skutočnosť dávno poznali a vyjadrili ju aj v múdrom prísloví: Aký život, taká smrť.

Spisovateľ Ján Torres rozpráva o istom filozofovi, ktorý jedného dňa prišiel do mesta na trh. Ľudia tu okrem vecí dennej potreby predávali aj domáce zvieratá. Filozofa upútali osly a stále sa motal okolo nich, až vzbudil dojem, že niektorého chce kúpiť. Tak ho predavači obkľúčili a pýtali sa, čo hľadá? Filozof odpovedal: Osla. A všetci mu so smiechom hovorili, že pri nich stojí a nech si teda vyberie. On však odvetil: Hľadám takého, čo by mal obrovský chvost, ako páv! Vtedy si predavači začali myslieť, že to bude dajaký blázon a nie kupec. Jasne mu povedali, že je veľká hlúposť, mať osla s pávím chvostom. A filozof im na to povedal: To nie je až taká veľká hlúposť, ako tá vaša, keď sa nazdávate, že váš škaredý sebecký život bude mať krásny nebeský koniec!

Vyhýbajme sa hriešnemu a sebeckému životu! Uvedomme si, že celý život máme svietiť láskou k Bohu a k blížnym! A keď príde naša posledná chvíľa, budeme pripravený na život v nebi a vtedy budeme počuť dôležitú výzvu: Poď dobrý a verný sluha a vojdi na svadobnú hostinu svojho Pána…