2. veľkonočná nedeľa- rok B
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Jn 20, 19- 31
Myšlienky k homílii diakona Mareka Sitára
Určite viacerí sme už zažili, že nás sklamal priateľ, do ktorého sme vkladali svoju dôveru. Sú to ťažké chvíle. Vtedy akoby sme kládli na misky váh – na jednu stratené hodnoty a na druhú cenu priateľstva. Potom zvažujeme náš budúci vzťah k priateľovi: opustiť ho alebo odpustiť mu?
Pán Ježiš sa tri roky venoval svojim apoštolom. Apoštoli chodili s ním, rozprávali sa s ním o tajomstvách Božieho kráľovstva, videli ho robiť zázraky. Pán Ježiš ich zachránil pred stroskotaním na mori, štyria z nich zažili zázračný rybolov, Petrovi na jeho prosbu uzdravil testinú. Prišlo však k tomu, že Pána Ježiša zajali a v tejto ťažkej chvíli, v hodine temna, ho všetci opustili a Peter ho dokonca zaprel. Keď Pán Ježiš svojou Božskou mocou zvíťazil – vstal z mŕtvych, s osláveným telom sa zjavil svojim učeníkom. Nevyčíta im však strach a zradu, ale pekne sa im prihovára slovami: „Pokoj vám.“ Potom tým, ktorým odpustil, dáva svoju Božskú moc odpúšťať hriechy: „Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás. Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy budú odpustené!“ Taká veľká je sila Božej lásky. Apoštoli, ktorí sami zažili Božie odpustenie, stali sa sprostredkovateľmi Božieho milosrdenstva. Napokon Pán ukazuje Tomášovi svoje rany, akoby chcel povedať: Toto všetko som podstúpil z lásky k vám. Dôverujte mojej láske! Tomášovi dovoľuje, aby sa ho dotkol a ukazuje cestu viery pre nás všetkých.
Pán Ježiš chce, aby sa všetci vo viere v neho k nemu priblížili a pocítili jeho pokoj. Jeho láska je nielen silnejšia ako smrť, ale aj ako hriech privádzajúci do večnej smrti. Božia láska má svoju pravú tvár v milosrdenstve, ktoré sa najviac prejavuje v odpúšťaní hriechov. Cez službu biskupov a kňazov vo sviatosti zmierenia je aktuálne dodnes. Boh chce každému odpustiť a privinúť každého hriešnika k sebe ako stratené dieťa. Dnešná nedeľa nám chce ukázať Božie milosrdenstvo ako veľký Boží dar prameniaci z Kristovej smrti a zmŕtvychvstania.
Božie milosrdenstvo je obdivuhodná Božia vlastnosť. Ľudskému rozumu ostáva zahalená tajomstvom. Uvažovať o ňom môžeme vo viere. Milosrdenstvo neprotirečí velebnosti Boha, lebo tým, že sa Boží Syn stal človekom, vznikol medzi nami a Bohom taký vzťah, že Boh pociťuje smútok z našej biedy, akoby tá bieda bola jeho vlastná. Milosrdenstvo neprotirečí ani Božej spravodlivosti, lebo aby jej bolo zadosťučinené, Boží syn vytrpel za hriechy až po smrť na kríži. Slovami Pavla: Jeho Boh urobil za nás hriechom, aby sme sa my stali Božou spravodlivosťou.
Aj keď Božie milosrdenstvo je veľkým darom, nejeden človek o ňom nerád počúva a cíti sa byť akosi závislým, keď ho má prijímať. Moderný človek si často hriešne namýšľa, že vedou a technikou sa dnes dá dosiahnuť všetko a nemusí byť odkázaný na Boha ani na jeho milosrdenstvo. Žiaľ, mnohí, často mladí, prepadajú takejto ilúzii, žijú bez Boha a keď im život ukáže ich bezmocnosť, prepadnú znechuteniu, neraz aj zúfalstvu a po premárnenom živote sa boja vrátiť k Bohu. Sú aj iní, takí, ktorí neodmietnu Boha, ale ich vzťah s Bohom sa dostáva na obchodnú rovinu. Čakajú spásu pre svoje skutky, zabúdajúc na šiestu hlavnú pravdu, že milosť Božia je pre spásu duše potrebná. Takým už Pavol často píše, že spása nie je zo skutkov, ale z viery.
Poslaním cirkvi vždy bolo ohlasovať Božie milosrdenstvo, ktoré sa stáva naliehavejším po zjaveniach Pána Ježiša sestre Faustíne (vlastným menom Helene Kowalskej). Bola osobitne ctená pápežom Jánom Pavlom II., ktorý ju roku 1993 blahorečil. Táto rehoľná sestra dostala prísľub, že na druhú veľkonočnú nedeľu chce sa dať Kristus spoznať cez svoje milosrdenstvo. Preto dnešná nedeľa je nedeľou Božieho milosrdenstva nielen pre apoštola Tomáša, nielen pre sestru Faustínu, ale aj pre nás.
Je veľkonočný čas – čas radovať sa, ale ešte stále nám treba aj prosiť, lebo je mnoho ľudí, ktorí sú pre svoj hriech vzdialení od Boha. Veď aj medzi kresťanmi katolíkmi sú takí, ktorí na svoju škodu nepristúpili k sviatosti zmierenia – k sviatosti Božieho milosrdenstva, čo svedčí o tom, že nepoznajú dobrotu Ježišovho srdca. K modlitbe za nich nás môže povzbudiť aj prísľub Pána Ježiša, že s tými, ktorí sa budú utiekať do jeho milosrdenstva a privádzať k nemu ďalších, bude v hodinu ich smrti zaobchádzať podľa svojho nekonečného milosrdenstva.
Prajem vám, aby ste prežívali radosť z Božieho milosrdenstva a daru pokoja tak ako apoštoli a veriaci prvotnej cirkvi. Do všedných dní si odneste uistenie, že Boh vás miluje viac ako najlepší priateľ. Keď sa priblížime ku Kristovi v Eucharistii urobme vyznanie viery a lásky slovami Tomáša: „Pán môj a Boh môj!“