Ak chce niekto niečo o sebe zdeliť druhému, vyjadrí to gestom, alebo najčastejšie slovom. Keď treba viacerým isté svedectvo, napíše sa kniha. Určite uhádnete, ktorá kniha je najrozšírenejšia na svete, najviac čítaná a má najviac prekladov. Je to Biblia – Kniha kníh. V nej Boh zjavuje seba. Vrchol tejto komunikácie medzi Bohom a človekom nastáva vtedy, keď Slovo sa stáva telom a prebýva medzi nami – Boh sa stáva jedným z nás.

Poďme ale pekne po poriadku. Prvé čítanie, ktoré sme práve počuli, bolo z knihy Ekleziastikus, ktorá patrí medzi takzvané múdroslovné knihy. Boh nielen posielal prorokov, ale svoju pravdu dával poznať aj literárnym spôsobom formou rozličných prísloví, alegórií, porekadiel a básní. Vo všetkých múdroslovných knihách má centrálne postavenie pojem múdrosť (po hebrejsky chokmá). Múdrosť je tu chápaná ako najväčší Boží dar, ktorý môže dostať človek len od Boha, lebo múdrosť má svoj pôvod v Bohu, pred vekmi ju stvoril a bola pritom, keď Boh tvoril svet. Pripomeňme si, že Šalamún si od Boha prosil múdrosť, a práve preto, že to žiadal, Boh mu pridal všetko ostatné.

Múdrosť sa ponúka človeku preto, aby žil dobre. Múdrosť nám umožňuje pochopiť zmysel života a poznať prostriedky k tomu, ako ho dosiahnuť. Byť múdrym znamená byť dokonalým, podobným Bohu. Opakom múdrosti je zasa bezbožnosť. Múdrosť možno stratiť, tak ako aj Šalamún sa stal bezbožným. Skôr ako prijmeme tento Boží dar, je potrebné si priznať, že nie som dosť múdry. Potom je potrebné múdrosť hľadať a prosiť o ňu. Kto ju nájde, má ju prijať. Napokon má za ňu Bohu ďakovať a opäť po nej túžiť.

Múdrosť sa neskrýva, ale naopak, chce sa dávať. Z knihy Prísloví a z knihy Múdrosti poznáme obraz, ako zosobnená múdrosť pozýva na svoju hostinu. Kto ochutná z jej jedál, bude ešte viac po nej túžiť. Múdrosť zapustila svoje korene v Izraeli. Iba s Izraelom Boh uzavrel zmluvu. Izrael prijal Boží zákon zapísaný v Tóre – v Mojžišových knihách.

Zvláštne postavenie medzi ostatnými múdroslovnými knihami má kniha Kazateľ. V určitom zmysle je takou provokačnou knihou medzi ostatnými múdroslovnými spismi. Márnosť nad márnosť, hovorí Kazateľ, všetko je márnosť. Táto kniha ukazuje kolaps starozákonnej múdrosti, ktorá nedokáže dať odpoveď na utrpenie spravodlivého (pripomeňme si Jóba) a najmä odpoveď na úzkostlivú otázku, či posledné slovo tu na zemi má smrť. Takto sa však pripravuje cesta, aby sám Boh dal odpoveď.

Až vo vtelenom Slove sa zjavuje Božia múdrosť. V novom zákone je múdrosť všade tam, kde je Ježiš. Ježiš Kristus je svetlom, ktoré osvecuje nielen Izraelský národ, ale každého človeka. Jeho svetlo odráža tvár Cirkvi. Uprostred Cirkvi je Kristus stále prítomný, ako to prisľúbil. V Cirkvi zapustila svoje korene Večná múdrosť.

Nie všetci prijímajú Ježišovo svetlo, Ježišovu múdrosť. Najväčší misionár všetkých čias svätý Pavol zapísal aj takúto svoju skúsenosť: Múdrosť kríža je pre Židov pohoršením a pre pohanov bláznovstvom. Tak ako voči Kristovi povstali mnohí, ktorí ho neprijali, tak, aj voči Cirkvi. Tak ako sám Kristus, aj Cirkev je dnes pre mnohých protirečením. Ona stojí v službe Božiemu Slovu a hlása Krista. Musí hlásať pravdu, aj keď nie každý ju prijíma.

Zarazila ma správa, ktorá sa objavila v tlači, že aj citovanie Biblie môže stáť niekoho väzenie. Jednému kazateľovi sa stalo, že bol zatknutý za vyhlásenie, že homosexuálne partnerstvá nie sú zlučiteľné s Božím poriadkom. Nejde mi teraz o tento prípad, ktorý bližšie nepoznám, (a predpokladám, že kazateľ je už na slobode), ale chcem tým poukázať na postoj ľudí k pravde. Sami viete, aká vlna kritiky povstáva proti predstaviteľom Cirkvi, ale aj proti vám veriacim laikom, keď sa zastanete posvätnosti nedele, poukážete na princíp nenarušiteľnosti života od počatia po prirodzenú smrť, či keď bránite nerozlučiteľnosť manželstva.

Cirkev hlása pravdu za ktorú Kristus zomrel. V Kristovi sme sa aj my stali deťmi svetla. Ceňme si to, ako Boží dar, ktorý sme dostali a kráčajme vždy v Kristovom svetle.