Určite každý z nás už niekedy na vidieku pozoroval stádo ovečiek a pri nich pastiera. Mne je tento obraz veľmi blízky, lebo každý rok trávim nejaký čas u starej mamy na Liptove. Možno pri pohľade na pastiera ste si pomysleli, aký ten má jednoduchý a bezstarostný život. Snáď vám aj napadlo to, čo mne, že by ste si s ním hádam na nejaký čas vymenili svoj život plný povinností a zhonu, za jeho pastiersku idylku. Moje predstavy však pozmenila osobná skúsenosť, keď som raz večer po horskej túre v Roháčoch prišiel na salaš na „žinčicu“ a mal som možnosť porozprávať sa s pastierom. Spoznal som, že jeho život nie je taký ľahký, ako som si myslel. Keď príde pastier s ovečkami z paše, jeho práca nekončí, ale musí ešte ovečky podojiť a starostlivo spracovať mlieko. Ak pritom zistí, že sa na paši nejaká ovečka zranila, ošetrí ju. Jeho práca nekončí ani po západe slnka, nemôže odísť domov a tešiť sa svojej rodinke v domácej pohode, lebo je pastier. Keď má službu, musí aj v noci bdieť pri stáde. Na moje veľké prekvapenie z množstva ovečiek rozoznával jednu od druhej. Tento človek skutočne žil pre ovečky a staral sa o ne v každom počasí: či je zima, či horúčava, alebo keď prší.

V Svätej zemi som mal zasa možnosť presvedčiť sa, o čo ťažší je život pastiera v Izraeli. Kamenná púšť v období sucha je len kde-tu zdobená nejakým chumáčom trávy, je tam nedostatok vody a veľké horúčavy. Ako prichádza obdobie dažďov, prichádzajú aj časté púštne búrky, keď sa uprostred dňa zotmie a začne fúkať vietor plný zrniečok ostrého piesku. Napokon, treba sa mať na pozore aj pred divou zverou, ktorá sa snaží uloviť nejakú tú ovečku. Pán Ježiš, tak ako jeho poslucháči, žili v tomto prostredí, kde úloha pastiera bola hrdinstvom a nejedného pastiera stála život. Ale nie všetci pastieri boli dobrí a obetaví, preto, keď náš Pán sa prirovnáva k pastierovi, dodáva: Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier pozná svoje ovce a aj svoj život položí za svoje ovce.

Pán Ježiš kade chodil, dobre robil. Prišiel, aby navrátil stratené ovce z domu Izraela. Zľutoval sa nad zástupmi, lebo boli ako ovce bez pastiera. Boží ľud však ani po jeho odchode nemal ostať bez Pastiera, preto si vyvolil apoštolov a vysiela ich do sveta. Apoštoli mali pokračovať v jeho poslaní, preto si podľa Božieho zámeru vyvolili „starších“, diakonov a presbyterov, a tak aj dnes v mene Pána Ježiša – Dobrého pastiera – pôsobia biskupi, kňazi a diakoni. Ich úlohou je učiť, posväcovať a viesť Boží ľud. Sú pastiermi, ktorých nám dáva Dobrý pastier.

Tak ako ja som mal naivnú romantickú predstavu o pastieroch a myslel som si, že je to ako sa hovorí „med lízať“, tak aj niektorí ľudia nedocenia službu kňaza. Nevidia jeho povinnosti a vôbec koľko námahy a obety je často dobre skryté v jeho živote. Napríklad, istý môj známy sa porovnával s kňazom, vyčítajúc mu, že farár nevie, čo je to mať starosť o deti, v porovnaní s ním, keď na neho dolieha starosť o celú domácnosť. Zaiste nepochopil úlohu kňaza. V každom prípade je však smutné, keď takto na kňaza povedia veriaci, ktorí patria k Božím deťom, ktorým sa kňaz tiež venuje. Kňazi síce nemajú svoju rodinu, ale starajú sa o Božiu rodinu, ktorou je Cirkev. Tak sú tu pre všetkých, je to aj jeden z aspektov ich posvätného celibátu. Zo svojich skromných skúseností môžem povedať, že nie je ľahké hovoriť k ľuďom na kazateľnici, postaviť sa na náboženstve za katedru, či vystúpiť v televízií. Aj vysluhovanie Sviatosti zmierenia nie je iba „sedením“ v spovednici, ale vykonávaním poslania od Krista so všetkou zodpovednosťou pred Bohom. Večer, po celodennej práci, musí kňaz myslieť na zajtrajšie povinnosti, pripravovať sa na ne, študovať. Nemá povzbudenie či láskyplnú podporu, ktorú iní majú v svojich rodinách. Keď v noci zazvoní telefón a treba ísť k chorému, vstáva tak, ako rodič k plačúcemu dieťaťu.

Pravdaže, tým nechcem kňazov ľutovať ani to, pre čo som sa aj ja vo vedomí Božieho povolania rozhodol, lebo si v srdci uchovávam slová Prvého listu svätého Petra adresované „starším“: Keď sa na konci zjaví Najvyšší Pastier, dostanete nevädnúci veniec slávy. Chcem skôr poukázať na to, že pastierska služba dobrého kňaza je náročná a zaslúži si pochopenie aj podporu veriacich. Zo strany laikov sa dá veľa napomôcť kňazovi modlitbou a podporovaním jeho aktivít, v spoločnom úsilí o vzrast Božieho kráľovstva. Povzbudzuje nás k tomu aj prísľub Pána Ježiša, že nepríde o svoju odmenu ten, kto dá čo len pohár vody jeho učeníkovi.

V jednej rodine, kde rodičia sú aktívni saleziánski spolupracovníci, každý deň sa spoločne modlia za svojho kňaza. Po mojej návšteve u nich tiež aj ja sa modlievam v rannej modlitbe za kňazov, ktorých som v živote stretol a akýmkoľvek spôsobom mi pomohli.

Dnešná nedeľa Dobrého pastiera je pre nás všetkých povzbudením k modlitbám za našich kňazov. Ďakujme za dobrodenia, ktorých sa nám cez nich dostalo. Prosme, aby Pán doplnil svojou milosťou ich pastoračnú službu tam, kde oni nevládzu alebo nevedia ako ďalej. Modlime sa za nové kňazské a tiež misijné povolania.

Prosme v tejto chvíli spoločne: Pane, daj nám i celému svetu pastierov podľa tvojho srdca. Prosíme, daj, aby boli horliví, aby tak ako ty, dokázali obetovať svoj život za tvoje ovečky. A napokon prosíme, daj, aby sme bezpečne spolu s nimi raz prišli k tebe – k Dobrému Pastierovi – do večnej slávy.