7. nedeľa v období „cez rok“- rok B
Ježiš o niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: „Odpúšťajú sa ti hriechy,“ alebo povedať: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“ A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“
Mk 2, 1- 12
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Keď počúvame alebo čítame o autonehodách, často sa dozvieme, čo bolo ich príčinou. Napríklad: neprispôsobenie jazdy povahe vozovky, nedostatočný odstup medzi automobilmi alebo niekedy aj alkohol za volantom či bezohľadná jazda. Skoro všetky príčiny havárií spočívajú v nedodržaní predpisov a tie iba potvrdzujú, že po previnení nastáva nešťastie, ktoré je spojené s utrpením, bolesťou ale aj smrťou.
Aj dnešné evanjelium nám ponúka pohľad na previnenie a nešťastie v podobe choroby. Ochrnutý človek, ktorého spustili pred Ježiša, potreboval aj odpustenie previnenia, aj uzdravenie tela. Ježiš ho aj tak lieči – odpúšťa mu hriechy a uzdravuje ho z choroby.
Previnenie a choroba sú často vo Svätom Písme opisované spolu. Napríklad kráľ Joram viedol pohoršlivý život, na čo reagoval prorok Eliáš a poslal mu takýto list: Pretože si nekráčal cestou tvojho dobrého otca Jozafáta, ale dal si sa na bezbožný život, Pán dopustí na teba takú chorobu, že vyjdú z teba tvoje vnútornosti. A stalo sa tak. Joram zomrel 38 ročný v neznesiteľných bolestiach. Alebo o kráľovi Herodesovi je napísané, že ho zasiahol anjel Pána lebo nevzdal Bohu slávu. Červy ho zožierali, až skonal. Aj tu je potvrdené, že po previnení prichádza choroba aj smrť. Z toho ale nevyplýva, že každá choroba je zapríčinená hriechom, ako to hlásali židovskí zákonníci. Ježiš to popiera, keď tvrdí, že cez chorobu sa môže prejaviť Božia láska, odpustenie a milosrdenstvo. Spomeňme si na mládenca slepého od narodenia. Ježiš povedal, že jeho slepote nie je vinný ani on, ani jeho rodičia, ale preto je slepý, aby sa na ňom ukázali Božie skutky. A dnešné evanjelium túto skutočnosť len potvrdzuje.
Aby sme však boli objektívni, musíme povedať, že mnohé choroby, skutočne majú pôvod v hriechu. Lekárske bádania zisťujú, že mnohé neduhy sú zapríčinené takými hriechmi, ako je nestriedmosť, nemravnosť, trestuhodná nepozornosť na pracovisku alebo za volantom, nenávisť, hnev, nepriateľstvo… Ježiš však je ochotný liečiť naše choroby, ak budeme patriť medzi tých, ktorí v neho uverili.
Ježišov čin, ktorý je opísaný v dnešnom evanjeliu, rozdelil totiž svedkov udalosti do troch skupín. Prvú tvorili zlomyseľní a zákerní zákonníci, ktorí čakali na Ježišovu chybu, jeho prerieknutie sa, kedy sa verejne postaví proti ich zákonom a nariadeniam. Do druhej patrili zvedavci, ktorých bola asi väčšina. Veľa počuli o Ježišovi a vedeli, že v jeho blízkosti sa vždy čosi deje. Čakali na senzáciu a na zázrak. Tretiu skupinu tvorili ľudia, ktorí uverili. Sem patria priatelia chorého, ktorí prosebne pozerajú na Ježiša a vôbec netušia, ako ich prijme. Urobili ale všetko preto, aby sa k nemu s chorým človekom dostali, preto len oni pocítili Božie skutky. Chorý cez odpustenie a uzdravenie a jeho priatelia cez Ježišovu láskavosť a milosrdenstvo.
Využime dnešnú nedeľu, aby sme si spytovali svedomie, do ktorej skupiny ľudí sa ja zaradím. Patrím medzi zákerných zákonníkov, ktorí čakajú na Ježišovu chybu a kritizujú tých, ktorých Ježiš si vyvolil ako svojich nástupcov? Alebo sa zaradím medzi zvedavcov, ktorí čakajú iba na senzáciu a zázrak, a keď sa ho nedočkajú prestanú Ježišovi veriť? Môžem sa však priradiť aj k ľuďom, ktorí v neho uverili, ale pod podmienkou, že dokážem doznať svoj hriech, svoju nehodnosť a budem ho prosiť o uzdravenie.
Krásny príklad nám ukázal Mahátma Gándhi. Píše: Mal som asi 15 rokov, keď som sa dopustil krádeže. Urobil som dlh a nevedel som ho vyrovnať. Preto som ukradol otcovi náramok, predal ho a dlh som zaplatil. Odvtedy ale som sa nedokázal pozrieť otcovi do očí. Strašne ma ťažilo svedomie. Musel som sa priznať. Nedokázal som však pred otcom otvoriť ústa a tak som všetko napísal na papier a otcovi odovzdal. Otec čítal a ja som čakal celý roztrasený na jeho reakciu. Keď dočítal, na chvíľu zatvoril oči, potom roztrhal papier, zahodil ho, mávol rukou a povedal: No dobre. Vtedy som vedel, že otec mi odpustil a ja som sa utvrdil v tom, aký je môj otec dobrý. Pocítil som radosť z čistého svedomia.
To, čo pocítil Mahátma Gándhi, má možnosť okúsiť každý z nás. Nebude to iba radosť z čistého svedomia, ale aj istota z uzdravenej duše. Keď sa svojmu nebeskému Otcovi vyznáme zo svojich chorôb a neduhov, budeme počuť ako nám vtedy dobrý Boh povie: Odpúšťajú sa ti hriechy! Povedzte sami, môže mať človek ešte príjemnejší pocit?