Kontakt
18. nedeľa v období „cez rok“- rok B
Zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“ Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“ Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: „Dal im jesť chlieb z neba.“ Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpi z neba a dáva svetu život.“ Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“
Jn 6, 24- 35
Katechéza: Čo je Cirkev?
Francúzsky prírodovedec, popularizátor prírodných vied Jean Henri Fabre (1823 - 1915 - ilustrovaný encyklopedický slovník, ČSAV - Academia 1980, str. 621) na starobu sa utiahol do svojho rodiska, kde rád debatoval s tamojším kňazom. Jedného dňa sa dôstojný pán ponáhľal domov s tým, že si musí pripraviť nedeľnú kázeň. „O čom budete kázať?“ -pýta sa Fabre. „O božskom pôvode Cirkvi“ - odpovedal dôstojný pán. „A čo by ste povedali, pán Fabre, na túto tému veriacim vy?“ - pýta sa kňaz. „To je veľmi ľahké“ - odpovedal učenec. Poveďa1 by som: „Vezmite, povedzme z našej dediny 12 mužov , škoľte ich tri roky, potom ich postavte na námestie De la Concorde v Paríži a nech prehlásia: ,Teraz zakladáme nové náboženstvo!’ O dvetisíc rokov nech sa urobí vyúčtovanie, čo sa stalo s tými dvanástimi a s ich novým náboženstvom!“
Zaujímavý , ale aj fundovaný pohľad na Cirkev.
Čo je Cirkev?
Náš vynikajúci, pritom stále zvedavý katechizmus na otázku: „Čo je putujúca Cirkev“, odpovedá: Putujúca Cirkev je spoločnosť na zemi žijúcich ľudí, ktorí
1. sú pokrstení,
2. veria učeniu Ježiša Krista (ak dosiahli užívanie rozumu),
3. uznávajú za svoju viditeľnú duchovnú hlavu pápeža.
Duchovne patria do putujúcej Cirkvi aj nepokrstení, ak úprimne túžia poznať pravdy, ktoré Boh zjavil, a tieto pravdy nezaujato hľadajú. (Malý katechizmus, SSV Trnava 1971, otázka 118)
Sv. Pavol to vyjadril slovami: To, čo je v ňom neviditeľné, – jeho večnú moc a božstvo –, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky (Rim 1, 20).
A sv. Otec Ján Pavol II. v apoštolskom liste Novo millenio ineunte píše: „Nespočetní synovia a dcéry Cirkvi sa vydali akoby po stopách svätých a vystriedali sa tu pri hroboch apoštolov, naplnení túžbou vyznať svoju vieru, vyspovedať sa zo svojich hriechov a prijať spásonosné milosrdenstvo. Bol som tohto roku dojatý nielen pohľadom na zástupy, ktoré napĺňali Námestie svätého Petra počas mnohých bohoslužieb, ale nezriedka som sa pozeral aj na dlhé zástupy pútnikov, ktorí pokorne čakali, aby mohli prejsť Svätou bránou. Snažil som sa predstaviť si životnú históriu každého z týchto pútnikov, ktorú tvoria úzkosti i bolesti. Históriu, ktorá sa stretla s Kristom, a ktorá sa - v dialógu s ním - znova vydala na cestu nádeje. Keď som pozoroval neustále prúdiace skupiny, získal som akoby plastický obraz putujúcej Cirkvi. Tej Cirkvi, ktorá sa nachádza- ako hovorí sv. Augustín – „medzi prenasledovaniami sveta a útechami Boha“…(c. d. I. 8).
Cirkev je teda skutočne vznešená, Božsko- ľudská ustanovizeň. Je to Božská ustanovizeň preto, že ju založil sám Pán Ježiš.
Pán Ježiš najskôr prisľúbil sv .Petrovi, že sa stane hlavou Cirkvi. Bolo to v Cézarei, keď na otázku Pána Ježiša: Za koho ma pokladáte vy? - Šimon Peter odpovedal: Ty si Mesiáš, Syn živého Boha! A na to Pán Ježiš reaguje slovami: A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Teba dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi (porov. Mt 16, 13-19).
K samotnému ustanoveniu sv. Petra za hlavu Cirkvi prišlo až po Pánovom zmŕtvychvstaní pri Tiberiadskom jazere, keď mu Pán Ježiš po trojnásobnom vyznaní lásky zveruje tento úrad slovami: Pas moje baránky, pas moje ovce (porov. Jn 21, 15-17).
Ten božský prvok v Cirkvi bol, je a navždy bude krásny, ako to vyjadruje sv. Pavol: Pripravil si Cirkev slávnu, bez poškvrny, bez vrásky a bez akejkoľvek inej chyby, ale svätú a bez úhony (Ef 5, 27).
Žiaľ, ten ľudský prvok v Cirkvi býval dosť často veľmi smutný. Stačí len zbežne prejsť dejinami Cirkvi a vidíme, koľko smutných, ba čiernych stránok ľudia napísali aj do dejín Cirkvi. Hneď v začiatkoch sa začali objavovať rôzne bludy. Už apoštoli museli neraz proti bludárom prísne zakročovať! Prišiel Arianizmus a mnohé ďalšie pohoršlivé správania nezodpovedných členov Cirkvi tak zo strany predstavených ako aj jednoduchých veriacich. Prišlo aj tzv. čierne storočie, storočie veľkého úpadku pápežstva. Dejiny poznajú aj dvoj- a trojpápežstvá… A konečne aj Hus a Luther boli katolícki kňazi... Cirkev však prekonala všetky ľudské biedy zdarne za zvláštnej pomoci Ducha Svätého, lebo: Pekelné brány ju nepremôžu… (Mt 16,18) a: Hľa, ja som s vami až do skončenia sveta (Mt 28, 20).
Kedysi som čítal príbeh, ako sa malý chlapček bavil na lodi: škriabal sa po stožiari, pobehoval, šantil... Strhla sa však búrka a povíchrica. Pasažieri sa utiahli do podpalubia- do kajút. Chlapec však zostal vonku. Máme na neho volali, aby sa schoval, že mu hrozí veľké nebezpečenstvo. On šantil ďalej a na varovania odpovedal: Ja sa nebojím. Veď pri kormidle lode je môj otecko. Keby mi hrozilo nebezpečenstvo, on by mi to určite povedal!
Drahí moji, je krásne plaviť sa aj v rozbúrenom mori, keď máme istotu, že loďka, na ktorej plávame, sa nemôže potopiť .A tou loďkou je Cirkev a pri jej kormidle je ON, PÁN JEŽIŠ. Márne si dal Dioklecián raziť mince: Na pamiatku zničenia mena kresťan... Márne nepriateľskí hrobári kopali hroby Cirkvi. Ona je tu a po nich niet ani pamiatky.
Aj naša farnosť je MIESTNOU CIRKVOU. Aká je naša miestna Cirkev? Určite, že to Božské je aj v nej nádherné! Ale to ľudské, ktoré závisí odo mňa, od teba... je skutočne krásne? Som zdravým údom na tele tejto miestnej a prostredníctvom nej na tele celosvetovej Cirkvi? V akom duševnom stave sa nachádzam? Žijem ako milované Božie dieťa, ako verný brat a sestra Pána Ježiša a som krásnym chrámom Ducha Svätého?
Neraz máme veľkú chuť a odvahu kritizovať všetko, čo sa deje v Cirkvi. Nuž treba nemilosrdne začať od seba! Neraz chcem byť reformátorom Cirkvi! Aj tu treba začať od seba. Nech ratolesť , ktorou som na strome Cirkvi, je vždy zelená a prinášajúca bohaté ovocie dobrých skutkov! Nech úd, ktorým som ja na tajomnom Kristom tele, je vždy životaschopný, angažujúci sa do náboženského života farského spoločenstva! Kiež som takým užitočným členom Kristovej Cirkvi ako bol ctihodný Otec biskup Vasil Hopko a ctihodná rehoľná sestra Zdenka.
Kráčajme k večnému domovu, k zavŕšeniu Cirkvi v nebeskom kráľovstve podľa ich vzoru. Oni nám zaiste pomôžu k vytúženému cieľu svojím účinným príhovorom pred trónom Najvyššieho. Amen.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
