Kontakt
22. nedeľa v období „cez rok“- rok B
K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: „Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.“ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“
Mk 7, 1– 8. 14– 15. 21– 23
Katechéza: Prvenstvo svätého Petra
Ako je známe, oddelení bratia Petrov primát neuznávajú a neraz sa stretáme dokonca aj s tým, že nielen tí, ktorí nepatria do Cirkvi, sa kriticky vyjadrujú o tejto pravde viery. Dôvodom takéhoto postoja býva spravidla nedostatok vedomostí a nesprávne chápanie významu a vykonávania pápežského primátu. Je teda na mieste otázka: má Petrovo prvenstvo odôvodnenie vo Svätom písme?
Kto číta Písmo, stretá sa často s tým, že Pán Ježiš hovorí o apoštoloch. Predovšetkým s tým, že apoštolov si on sám vyvolil. To nám zachytil jeden z účastníkov evanjelista Matúš, keď píše: „A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter...“ (Mt 10, 2). Dáva Petra na prvé miesto, napriek tomu, že to nebol Peter, ktorý ho poznal ako prvý z Dvanástich, ale jeho brat Ondrej ho priviedol k Ježišovi.
Keď sa stretáme so zoznamom dvanástich u evanjelistov Marka a Lukáša, ba aj v Skutkoch apoštolov, je zaujímavé, že aj tam sa nachádza Peter na prvom mieste, čo je svedectvo, ktoré má veľkú hodnotu. Petra aj napriek jeho ľudskej slabosti výslovne ustanovil Kristus za prvého medzi Dvanástimi a povolal na plnenie vlastnej a špeciálnej funkcie v Cirkvi.
On je skala, na ktorej Kristus vybuduje svoju Cirkev (porov. Mt 16 -18), on je ten, ktorý obrátený bude povzbudzovať bratov.
Je isté, že Peter bol v Ríme, kde zomrel mučeníckou smrťou, čo dokazuje tradícia, ale aj archeologické vykopávky, ktoré potvrdzujú skutočnosť, že svätý Peter bol v Ríme, odkiaľ riadil Kristovu Cirkev, a v Ríme zomrel.
Mnohí z Vás, bratia a sestry , ste už boli v Ríme a navštívili ste Baziliku sv. Petra. Modlili ste sa nad jeho hrobom, ale tak, ako vy, robili aj mnohí iní v celých dejinách Cirkvi od samého jej začiatku. Veď už cisár Konštantín Veľký v IV. storočí nechal na tom mieste postaviť baziliku zasvätenú sv. Petrovi. A všetci pápeži, rímski biskupi, boli si od prvého počiatku vedomí veľkej hodnosti a zároveň zodpovednosti- že sú nástupcami sv. Petra apoštola.
Na Petrovi spočívala istota a absolútna spoľahlivosť apoštolskej tradície a Rím sa tak stal strediskom pravej viery.
A tak katolícka Cirkev, opierajúc sa o hodnoverné svedectvá učí ako jeden z článkov viery, že pápež, biskup Ríma, je nástupca svätého Petra v úrade jeho primátu v Katolíckej cirkvi.
V dejinách Cirkvi sa aj tento bod učenia často stával objektom mylných výkladov a sporných postojov. V spojitosti s prvenstvom pápeža sa vynárali mnohé a nemalé problémy, ktoré neraz vyvolali aj značné duchovné škody. Jednou z najťažších rán bolo a zostáva rozdelenie Cirkvi, ktoré na prelome prvého a druhého tisícročia vošlo do dejín ako Východná schizma, oddelenie sa časti východnej Cirkvi od Ríma.
Napriek mnohým dejinným prelomom je Peter dnes tu a ako maják pravej viery svieti do dnešných dní. On je zárukou toho, že lodička Pánovej Cirkvi pôjde vždy správnym smerom, aj vtedy, keby sa azda obzor strácal v hustom opare lákajúcej väčšiny.
Pontifikát Petra našich dní začal v znamení veľmi aktuálnych slov: „Nebojte sa!“ Tieto slová sa neochvejne zračia v zrkadle doby počas celých 25 rokov jeho služby. Neprestáva povzbudzovať veriaci Boží ľud, ktorý toto povzbudenie potrebuje aj dnes: „Nebojte sa!“
Neomylnosť pápeža sa týka otázok viery a mravov, kde vždy viedol a vedie Cirkev po ceste spásy. A tak sa Cirkev aj dnes pod jasným vedením Jána Pavla II. skveje ako mesto na návrší. Bezpečne odoláva všetkým nárazom vetra a prívalom mora mylných názorov liberalizmu a sekularizmu práve cez Petra, ktorý je Skalou.
Práve pre toto jeho postavenie je zrejmé, že nepriatelia Cirkvi vždy do neho bili a brojili proti nemu. Nečudujme sa, že jedným z avantgardných hesiel ateizácie bolo aj u nás odtrhnúť Cirkev od Ríma, od Skaly, bez ktorej by sa ľahko rozsypala. Aj tí, ktorí dnes bojujú proti Cirkvi, vedia, kto je pápež a akou hodnotou je jeho prvenstvo.
Aj pre nás je Pápež- sluha sluhov Božích, veľký dar Božieho milosrdenstva Cirkvi. Nemusíme sa báť neistoty v zásadných otázkach viery a mravov, stačí poznať, čo učí Pápež, a prijať túto náuku. Z toho vyplýva, že všetci veriaci sú zodpovední za to, ako využívajú každú! príležitosť na to, aby poznali postoj Svätého Otca k zásadným otázkam, súvisiacim s vierou a s mravmi. Ak sa v takýchto dôležitých veciach prezentujú iba osobné názory, nesprávne vytvorené nedostatkom poznania, riskujeme tak, ako v dejinách, že upadneme do mylného učenia, ktoré spôsobí nesmierne duchovné škody, ktoré sa potom naprávajú len za veľkú cenu, ak ich vôbec možno napraviť.
Nedávne dejiny sú nám jasným svedectvom toho, že za vernosť Svätému Otcovi sa mnohí boli ochotní zrieknuť vlastnej slobody. Mnohí iní, najmä gréckokatolícki kňazi, boli po Prešovskom sobore, keď nechceli podpísať odtrhnutie od Ríma a prechod do Pravoslávnej cirkvi vyvezení na české pohraničie, kde museli za túto svoju vernosť trpieť, prinášať neľahké obety aj so svojimi rodinami. Ba mnohí z nich položili aj svoj život na oltár vernosti Pápežovi. Áno, uvedomujeme si túto skutočnosť, že pápež- sluha sluhov Božích- je veľký prejav Božieho milosrdenstva svojej Cirkvi.
Nedajme sa pomýliť ani súčasnými útokmi a netaktným až zákerným uhlom pohľadu na súčastné dianie okolo jeho pripravovanej návštevy u nás na Slovensku. Príde medzi nás ako náš Najvyšší Pastier, aby nás utvrdil vo viere a pomohol nám prekonať našu neistotu, ktorá nám často bráni v razantnom kroku priamo ku spáse.
Pomocou Ducha Svätého snažme sa naplno žiť a účinne brániť plnú jednotu s rímskym veľkňazom. A svoju vďaku a oddanosť príďme prejaviť aj pri stretnutiach s ním na tých miestach, ktoré pri svojej ceste navštívi.
Toto bude najkrajší dôkaz nášho spojenia s Rímom, s pápežom, nástupcom svätého Petra, ktorý je ako prvý medzi apoštolmi vyvolený, aby povzbudzoval všetkých vo viere. Nech aj naša hojná účasť na sv. omšiach s ním je pre nás posilou viery, aby sme obstáli aj v neľahkých skúškach, a vytvorením jednoty s Petrom, aby sme aj my neomylne kráčali cestou života podľa Krista, ktorý je Cesta, Pravda a Život.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
