Len pár dní nás už delí od chvíle, keď privítame v našej vlasti vznešeného pútnika, Svätého Otca Jána Pavla II., posla viery a svedka nádeje. Už niekoľko týždňov sme sa spoločne zaoberali pravdami, ktoré nám mali pomôcť rozšíriť obzor našej viery a prehĺbiť lásku k Ježišovi Kristovi a k jeho Cirkvi. Dnes chceme zavŕšiť toto obdobie prípravy pohľadom na Ježiša Krista a Jeho Matku Pannu Máriu tým, že ukážeme, ako sa ich vplyv zračí v živote človeka úplne odovzdaného do ich rúk.

Už o niekoľko dní náš zrak či už priamo alebo prostredníctvom televízie, spočinie na starom mužovi, odetom v bielom, ohnutom pod ťarchou choroby, veku a zodpovednosti. Určite to bude pohľad, pri ktorom si budeme môcť uvedomiť niekoľko dôležitých skutočností.

Na jednej strane vetché telo, ale o to odhodlanejší duch, ktorý ho pohýna brať na seba čoraz ťažšie bremeno starostí a bolestí ľudí najrôznejších kútov sveta. A opäť trasúci sa hlas a ťažká artikulácia, ale o to jasnejšie posolstvo, reč, ktorá rozozvučí bubienok srdca a nenecháva priestor protichodným interpretáciám; jasné priamo mierené slová, nesúce náboj čistej mysle, ktorá vie, čo dnešný človek potrebuje, čo hľadá a v čom sa mýli.

Kto je Ján Pavol II? Otázka, ktorá rezonuje v mysliach azda všetkých občanov Slovenska bez ohľadu nato, či sú veriaci katolíci, alebo nie. Otázka, ktorú vyvoláva jeho zjav, jeho učenie, jeho pontifikát, za ktorého sa vo svete udiali obrovské premeny.

Určite mnohí z vás poznajú životopis súčasného Pápeža. Na pultoch kníhkupectiev sa ich už objavilo niekoľko. Predsa však je dobré pripomenúť si aspoň v hrubých rysoch niekoľko základných údajov z jeho života.

Narodil sa pred 83 rokmi v rodine, kde každý deň bol naplnený úprimným prežívaním viery. Po absolvovaní základnej školy a gymnázia zmaturoval v r.1938. Mal záujem pokračovať v štúdiu na univerzite v odbore polonistika. Do tohto jeho plánu však zasiahla II. svetová vojna, a tak namiesto štúdia musel narukovať .Po návrate pracoval v chemickej továrni a v kameňolome. V roku 1942 vstúpil do tajného seminára a v r. 1946 bol vysvätený za kňaza. Hneď nato ho biskup poslal na štúdiá do Ríma, kde v roku 1948 obhájil doktorskú prácu. Už desať rokov nato je menovaný za pomocného krakovského biskupa a ako 38 ročný patrí medzi najmladších biskupov na svete. V roku 1967 ho vtedajší Pápež Pavol VI. menoval za kardinála. Po jedenástich rokoch, v roku 1978, bol v konkláve zvolený za pápeža, rímskeho biskupa, viditeľnú hlavu Cirkvi a prijal meno Ján Pavol II. Dnes jeho plodný pontif1kát počíta už 25 rokov. Je to štvrťstoročie, ktorého význam sotva možno zhrnúť niekoľkými vetami.

O pár dní príde tento človek medzi nás so svojím posolstvom viery, nádeje a lásky. Celý program jeho pastierskej služby na Petrovom stolci je zhrnutý v slovách Totus Tuus- Celý Tvoj, ktoré si vybral ako heslo pre svoju pastiersku službu. Je to postoj dôvery dieťaťa k matke, postoj dôvery kresťana k svojej Nebeskej Matke, ktorá ho vedie za ruku k jej Synovi. Jeho príchod k nám zapadá do kontextu tejto dôvery. Prichádza, aby aj nás presvedčil a utvrdil v tom, že sa oplatí odovzdať sa do milujúcich rúk Panny Márie.

Aby sme správne pochopili ciel' jeho návštevy, treba podotknúť, že Svätý Otec neprichádza k nám ako monarcha, ktorý by chcel nanútiť všetkým svoju víziu sveta, ani neprichádza iba ako štátnik, aby prezentoval a podporil záujmy svojej krajiny. On, živý Peter našich dní, prichádza ako ten, kto nemá nijakú inú úlohu okrem tej, ktorú sám Kristus zveril Šimonovi Petrovi- utvrdzovať bratov vo viere. To je náplň aj jeho príchodu na Slovensko, to je úloha, na ktorú sa teraz podujal aj napriek svojej zjavnej fyzickej slabosti. Je to úloha o toľko naliehavejšia, o koľko viac vo svete rezonuje nezáujem a ľahkovážne zaobchádzanie s pokladom viery, zámerné prekrúcanie pravdy, odvážne ba až riskantné žonglovanie s hodnotami a rýchle napredovanie mnohých bratov a sestier opačným smerom, než kde nás čaká prisľúbená odmena večného života.

Jeho cesta je putovaním k človeku zranenému tým, že zavrhol Pôvodcu života. Už vo svojej prvej encyklike- okružnom liste veriacim na celom svete- charakterizoval poslanie Cirkvi a jeho vlastné poslanie, keď povedal, že cestou Cirkvi je človek. Následne všetkých štrnásť encyklík ktoré za svojho pontif1kátu adresoval nám veriacim, nesie túto pečať- úprimný záujem o každého človeka, obrana hodnoty jeho života a ľudskej dôstojnosti.

Môžeme spokojne povedať, že Ján Pavol II. je človek plný Boha, svedok Božieho milosrdenstva a lásky. Z jeho konania je zjavné, ako dokáže premieňať utrpenie na nevídanú morálnu silu. Jeho vlastná bolesť, s ktorou zápasí, ho robí schopným prijímať trpiacich a rozumieť ich bolesti, citlivo vnímať a spolucítiť s ťažkosťami iných a uvedomovať si nebezpečenstvo, ktoré pre človeka predstavuje sociálna a mravná bieda. V nespočetných príhovoroch hlasno zaznieva posolstvo obrany ľudského života a rozhodné odsúdenie všetkého, čo tento život ohrozuje. Neomylne stojí na strane lásky, odpustenia, a ostro odsudzuje vojny, v ktorých vždy najväčšie utrpenie musia znášať nevinní. Je neúnavným zástancom pokoja medzi jednotlivcami aj medzi národmi. Je budovateľom civilizácie lásky.

Keď budeme mať pred sebou obraz trpiaceho starca, ktorý prichádza k nám ako posol nádeje, môžeme v ňom vidieť človeka, ktorý dáva svoj život tak, ako to videl u svojho Majstra Ježiša Krista. A tak cez neho budeme môcť vidieť ako cez priezračné číre sklo tvár trpiaceho Ježiša, ktorý sa nám prihovára a pozýva nás k nasledovaniu.

Nech je návšteva Svätého Otca Jána Pavla II. pre nás všetkých s1retnutím s výzvou, ktorá sa má dotknúť najhlbšieho vnútra nášho srdca. Nech je pre nás pohľad na tohto vznešeného pútnika výzvou obrátiť oči našej duše k tomu, ktorého on zastupuje na zemi, aby sme v Ježišovi spoznali svoj život a našli v Ňom silu obrátiť sa smerom k Nemu, veď ku komu by sme išli, On jediný má slová večného života.