Svadba je významnou udalosťou v živote dvoch mladých ľudí, preto sa oslavuje v rodine, ale aj v obci, kde novomanželia bývajú. Do zväzku, ktorý má trvať celý život, pokiaľ ich smrť nerozdelí, iste všetci vstupujú s tým najlepším úmyslom, žiaľ, pravda je iná. Štatistiky dokazujú, že tých, ktorým sa to podarí splniť je z roka na rok menej. Možno už pár mesiacov po sobáši sa začínajú nezhody, hádky a tí, ktorí sa nesmierne milovali, začínajú sa priam nenávidieť. Táto nenávisť sa často končí v rozvodovej sieni. Otázka manželskej nerozlučiteľnosti je preto veľmi aktuálna, veď veľa manželstiev sa rozpadáva a každá spoločnosť sa snaží tomu zabrániť.

O manželskej nerozlučiteľnosti hovorí aj Ježiš v dnešnom evanjeliu: Preto muž opusti svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!

Prečo teda manželská nerozlučiteľnosť? Uznajte sami, čo by povedalo mladé dievča, keby jej milý ponúkol pred sobášom tento návrh: Vieš, ja si ťa beriem len dovtedy, kým si nenájdem lepšiu partiu alebo kým neochorieš. Veď potom mi už budeš len na ťarchu a ja chcem mať niečo zo života. Predsa si ho pre teba nezničím! To by vôbec nebola láska, ale výsmech lásky. Iste, takéto reči nikto nehovorí, ale realita ukazuje, že takáto filozofia je aktuálna, že takýto postoj existuje, aj keď sa nevysloví. Každú chvíľu sa stáva, že ak je partner na ťarchu, ten druhý ho opúšťa. Preto je potrebná a nevyhnutná nerozlučiteľnosť.

Za Kristových čias žena bola len predmet či vec, ktorou mohol manžel disponovať a kedykoľvek ju mohol prepustiť. Ježiš vyzýva ľudí k ľudskosti, aby sa manželia vzájomne neprepúšťali. Hlásal víťazstvo lásky nad sebeckosťou. Správni manželia sú si verní nielen v radostiach, ale aj v ťažkostiach aj v nešťastí, pomáhajú si a neopúšťajú sa ani vtedy, keď je ich cesta posiata tŕním. V tejto nerozlučnej láske je krása manželstva.

Veľkým problémom v manželstve je, že sexuálny pud mladého človeka oslepuje, a tak nevidí a nechce vidieť charakterové nedostatky partnera, ktoré sa ukážu, keď sexuálny záujem sa oslabí. Základná zásada však ostáva, že manželstvo môže prosperovať len v istote dodržania zmluvy a vernosti do smrti. Citové vzťahy manželov často prejdú postupne do stereotypov, lebo manželstvo, ako ho definuje jeden francúzsky spisovateľ, je inštitúcia, v ktorej manželia sa 3 mesiace sa milujú, 3 roky sa hádajú a 30 rokov sa znášajú. To ale neznamená, že na svete neexistuje pravá, pevná a verná manželská láska. Pravá láska nemusí byť sprevádzaná citovými výlevmi, ale väzí v krásnom charaktere, ktorý partnerovi vždy chce dobre, nikdy ho neopustí, aj keď mu je nesympatický. Len v pravej láske je možné manželské šťastie. Človek môže byť šťastný aj bez televízora, vily, chaty, auta, ale nie bez lásky.

V dnešnej dobe existujú aj civilné manželstvá. Tie sú pre tých, ktorí neveria v Boha alebo patria do cirkvi, ktorá nemá sviatostné manželstvo. Avšak aj manželstvo uzavreté len civilne je bez lásky a vernosti nemysliteľné. Aj v civilnom manželstve sa vyžaduje láska, vernosť a dodržanie všetkých zásad ako sa to zdôrazňuje aj v kostole. Aký je tu však rozdiel? Za dobré zaobchádzanie s partnerom, za ohľaduplnosť je veriaci človek zodpovedný pred večným sudcom. Keď partner ochorie, človek si môže nájsť dôvody, prečo nemôže s ním žiť. Civilné sudy ho môžu oslobodiť od dodržania vernosti, ale pred Bohom je človek za partnera, ktorý je odkázaný na pomoc, aj ďalej zodpovedný. Civilné súdy môžu pripustiť, že otec opustí matku s deťmi, ale pred Bohom je zodpovedný za svoje deti a nemôže sa tejto zodpovednosti striasť. V manželstve človek strávi celý život. Od kvality partnera závisí, či manželstvo je raj alebo peklo, preto manželstvo je veľmi vážna vec. Jeho vážnosť pekne vyjadruje ruské príslovie: Keď ideš na more, prežehnaj sa raz, keď ťa zavolajú na vojnu, prežehnaj sa dvakrát a keď vstupuješ do manželstva, prežehnaj sa trikrát.

Manželské šťastie nie je náhodné, ale má svoje objektívne podmienky. Vidíme to na konkrétnych manželstvách, ktoré žijú šťastne, ale vidíme to aj na nešťastných manželstvách. Šťastné manželstvá utvárajú krásne duše, ktoré sú ohľaduplné a berú vážne svoje vzájomné záväzky. Aj v dobrých manželstvách sa stávajú chyby, ale si ich vedia odpustiť a rany zahojiť. Osudovú chybu robia mladí ľudia, keď sa pri voľbe partnera pozerajú len na telesnú krásu a krása charakteru ich nezaujíma. Tým ponižujú seba i partnera. Seba tým, že svojou voľbou vyjadrujú, že na charaktere im nezáleží, a to im býva osudné. Obozretný mladík a dievča kladú na to veľký dôraz.

Snúbenci cestovali električkou navštíviť krstnú mamu. Električka bola preplnená a snúbenica poprosila snúbenca, aby uvoľnil sedadlo pre starú pani, ktorá nemohla pre slabosť stáť. Chlapec stisol dievčaťu nežne ruku a záporne zavrtel hlavou: Keby bola mladšia, možno by som to urobil. Dievča zbledlo, ale nepovedalo nič. Pri dome krstnej mamy sa ospravedlnila, že sa necíti dobre a sama pôjde dnu. O dva dni dostal snúbenec dopis: Zriekam sa človeka, pri ktorom by som sa musela stále báť, že keď budem staršia, nebudem hodná jeho galantného správania.

Aké je tajomstvo šťastného manželstva? Túto otázku položil vnuk starému otcovi, keď slávil zlatú svadbu. Starký začal rozprávať: Na začiatku sme boli šťastní, ale potom prišli hádky. Ďalej pokračovala starká: Karolko, ja som ti aj ušla. Ale čoskoro sme prišli na to, že trpíme obaja. Vrátila som sa a rozhodli sme sa, že si denne budeme robiť dajakú radosť. A tak sa aj stalo.

Manželstvo sa rozpadá hriechom. Rozvod je len dovŕšením trhliny, ktorá sa rozširovala vzájomným podozrievaním, hádkami a urážkami, v ktorých manželia doslova súťažia, kto z nich dá tomu druhému väčšiu ranu. Je to život bez Boha a tu pomôže jedine modlitba, obeta a vzájomné odpustenie. Vpustenie Boha do rodiny pomôže zahojiť rany. Iného lieku niet. Aj keď jeden z partnerov sa dopustí chyby, druhého nech posilňuje vedomie, že tiež nie je bez chyby a chyba partnera ho predsa neodradí a neprivedie k tomu, aby konal nezodpovedne a robil detské hlúposti.

Veď cesta k manželskému šťastiu je jasná: Zachovaj Boží zákon a Boží zákon zachová teba aj tvoje manželstvo!