Všetci pozorujeme ako sa v súčasnosti rozmáha konzumný spôsob života, ktorý neraz mnohých strháva so sebou. Človek hlavne chce mať, a to je nesprávne zamieňanie si životných hodnôt. Čím totiž človek chce mať viac, tým sa stáva sebeckejším, tým viac myslí na seba a zabúda na druhých.

Dnešné evanjelium nám ponúka celkom inú cestu. Kladie pred nás príkaz lásky: Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Ježiš nás pozýva, aby sme pokračovali v jeho štýle života a činnosti. My, kresťania, by sme mali prijať takýto spôsob života, pretože sme Ježišovi svedkovia. O prvých kresťanoch, ktorí prijali Ježiša Krista do svojho života, a uverili v neho, sa hovorilo: Pozrite, ako sa milujú. Nebáli sa, lebo ich život bol naplnený láskou. Oni spoznali Ježiša Krista, jeho lásku. Keďže spoznali lásku, ktorá dávala ich životu zmysel, z nej aj potom žili. Pochopili veľmi dobre, prečo Ježiš žiada pokračovať v príkaze jeho lásky. Kto z nás by nevedel povedať, čo je láska, aká je pravá láska? Svätý Pavol vypočítava, aká má byť láska, ako sa má prejaviť. Všimnime si, že nehovorí: Láska je to alebo ono, ani nespomína kvalitu lásky, ale hovorí, ako sa prejavuje. Láska sa musí prejavovať v činnosti: Láska je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, verí, dúfa, vydrží. Láska nikdy nezanikne. Zdá sa to veľmi jednoduché, ale v skutočnosti je to veľmi náročné. Lebo žijeme vo svete, v ktorom chce človek väčšinou utrhnúť čo najviac pre seba. Vo svete vládne sebectvo, egoizmus. Láska je podstatou nášho života. Každému človekovi Boh vložil lásku do srdca. Túto lásku prijali aj prví kresťania do svojho života. Príkaz lásky o ktorom hovorí Kristus v evanjeliu, prijali aj oni ako návod na správny, krásny a šťastný život. Dokonca pohania obdivovali kresťanov, keď hovorili: Pozrite, ako sa milujú. Boli fascinovaní. Dalo by sa to v dnešnej dobe aplikovať na nás? Koho my, kresťania, fascinujeme? Nezbadali by na nás, že namiesto lásky každý myslí na seba, že nie sme voči sebe žičliví, že si závidíme?

Prví kresťania, o ktorých hovoria Skutky apoštolov, sa milovali navzájom takou láskou, že boli ochotní predať svoje pozemky, majetok a získané peniaze rozdeliť chudobným. Boli jednomyseľní. Boli jedno srdce a jedna duša. Keď pohania videli, ako si pomáhajú, akí sú šťastní, napriek prenasledovaniam a mučeniam nedali sa odradiť od kresťanstva, ale prichádzali a hlásili sa do Cirkvi. Tak Cirkev rástla a zveľaďovala sa. Boli verní Kristovi, verní jeho láske. Možno si pomyslíme, aké krásne by bolo, keby aj dnes kresťania žili tak, ako prví kresťania – jedno srdce a jedna duša. Lenže my, na rozdiel od nich, neuskutočňujeme Ježišovu lásku naplno. Zabúdame, že Kristus nám dal príklad, aby sme robili to, čo on, keď sa z lásky za nás obetoval na kríži. Vyžaduje z našej strany skutky. Kristus žiada od nás, aby sme boli svedkovia viery, nádeje a lásky. Nielen vtedy, keď nám je dobre, keď sme šťastní, keď sa nám všetko darí, ale aj vtedy, keď prichádzajú ťažkosti a problémy do nášho života. Podľa toho nás spoznajú, keď budeme svedčiť o Kristovi svojím životom. Poznávacím znakom Kristových učeníkov je vzájomná láska.

Zvykli sme si všetko priliehavo označiť, označkovať. Niekedy sme povinní nosiť menovky, podľa ktorých nás majú poznať a všimnúť si. Označenie musíme mať najmä vtedy, keď ideme po ceste, po ktorej jazdia autá. V opačnom prípade nám môže hroziť nebezpečenstvo. Keď je tma, vodič by nás nemusel zbadať a vtedy sa môže stať nešťastie. Omnoho ťažšie ale spoznáme, či je niekto dobrým priateľom a stáva sa, že sme sklamaní. Skutočného priateľa poznáme podľa jeho správania sa vo chvíli, keď sme v ťažkom položení, keď sa nám nedarí, keď potrebujeme jeho pomoc. Vtedy sa ukáže, akým je priateľom.

Čo je poznávacím znakom nás kresťanov? Je ním nové prikázanie – aby sme sa milovali navzájom. Možno s láskou sa nám to akosi nedarí. Áno, keď máme pred sebou sympatického človeka, keď ide o náš prospech, nerobí to žiadne ťažkosti. Zachovať lásku voči druhým, ktorí majú iný názor ako my, je ťažšie. Pomôcť nepríjemnému kolegovi v práci, je tiež ťažké. Kto z nás by nepoznal tieto situácie? Kto ich neprežíva? V láske obstojí iba ten, kto dokáže zabudnúť na seba. To z našej strany vyžaduje, aby sme boli voči sebe žičliví, aby sme si navzájom pomáhali a odpúšťali.

Veľkonočný čas je čas víťazstva Zmŕtvychvstalého Krista. Rovnako je to čas, v ktorom sa máme učiť víťaziť nad všetkým, čo sa protiví jeho príkazu lásky.