Niektoré otázky života sú nadčasové, lebo vždy zostanú nanajvýš aktuálne a je rozumné o nich hovoriť. Patrí k nim pokoj. Prajeme ho druhým a prajeme ho aj sebe. Vieme, že len v pokoji dokážeme tvorivo pracovať. Ale pokoj, o ktorom hovoríme, je pochopiteľný naším rozumom. Ľudstvo sa snaží o pokoj zbraní, o pokoj pri práci, o pokoj od zlých ľudí.

Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí o inom pokoji. O pokoji, ktorý nám nedáva svet, ale ktorý nám dáva on sám. Aký je rozdiel medzi pokojom sveta a pokojom Krista. Svätý Filip Neri raz oslovil svojho žiaka: „Už si sa rozhodol čím budeš?“ „Advokátom!“ – znela odpoveď. „A potom?“ „Zriadim si kanceláriu.“ „A potom?“ „Potom sa ožením a získam si dobré meno i majetok.“ „A potom?“ „Potom si budem úspešne užívať starobu.“ „A potom?“ Mládenec zostal ticho, lebo ďalej nevedel odpovedať.

Až potiaľto, po smrť, siaha pokoj sveta! Áno, zháňame sa po peniazoch, ukladáme ich do bánk a myslíme si, že keď ich bude dostatok, budeme spokojní. Vyhľadávame najrozmanitejšie pôžitky, radovánky, mravnú neviazanosť, hriech a myslíme si, že čím viacej pôžitkov si doprajeme, tým budeme spokojnejší. Lenže to je omyl! Kto má peniaze, nikdy ich nebude mať dosť a čo sa týka ľudských pôžitkov, tie síce uspokoja naše zmysly, ale iba nakrátko. Človek túži mať stále viac. Pekne sa o tom píše i vo Svätom písme, že hriešnici nebudú mať pokoj a ich cesta skončí zle. Veď uznajte sami, ako môže spokojne spávať ten, kto svojim zlým životom doslova vystrel ruku proti Bohu? Ako môže spokojne spávať ten, komu svedomie vyčíta hriešne pôžitky, či rozkoše? Takíto ľudia chodia ustráchaní, zmätení, napnutí a zachmúrení. Je to preto, lebo prijímajú na uspokojenie tie možnosti, ktoré im ponúka svet. Ale pozor! Je to pokoj v úvodzovkách, „pokoj“, ktorý nazývame hriechom. Veď Boh stvoril svet a vesmír usporiadaný, harmonický, solidárny, bratský. Človeka stvoril ako dobrého, ohľaduplného k stvoreniam, ako priateľa iného človeka a prírody. Ale pritom človek pociťuje hnev, rozpor, nepokoj, či vo vlastnom vnútri, či vo vzťahu k bratom a sestrám, či vo vzťahu k Bohu. Človek odmietol nebo. Hriech narušil túto harmóniu vo svete. Je to hriech, čo nás oberá o ten opravdivý pokoj, o Kristov pokoj.

Aký je pokoj, ktorý ponúka Kristus? Je to pokoj čistého svedomia, pokoj čistých rúk. Pokoj Božích detí, ktoré Otec nikdy nedovolí skúšať nad ich sily. Kristus nám ponúka tento pokoj a zároveň nás vyzýva, aby sme boli strojcami tohto pokoja. Čo to znamená? Máme prehlbovať Kristovu lásku, pravdu, milosrdenstvo. Máme bojovať proti hriechu v nás, proti nespravodlivosti a neporiadku okolo nás. Pápeža Jána XXIII. nazývali „pápežom pokoja“. Všimnime si, čo on hovorí o pokoji: „Žijeme v spoločenstve ľudí s protichodnými názormi a povahami. Preto je pokoj spomedzi všetkých kladných vecí najdôležitejší a najvzácnejší.

Vnášať pokoj medzi ľudí znamená uhasiť ohne sváru, vypnúť napätie, mierniť nervozitu, tlmiť nárazy pováh, nedramatizovať situácie. Ježiš to od nás – odo mňa – očakáva. Veď mu to sľubujeme pri každej modlitbe Otčenáša – ako i my odpúšťame svojim vinníkom… Robím to? Viem odpúšťať? Dokážem nevyvolávať nenávistné reťazové reakcie? Dokážem nebyť ironický? Viem urobiť prvý krok k zmiereniu, a to aj vtedy, keď som nevinný, keď sa cítim byť oprávnene urazený? Dokážem byť strojcom Kristovho pokoja?

Matka predstavená v jednom kláštore poučuje kandidátku: „Čoskoro uvidíš, že znášať lásku je veľmi ťažké. Ty si služobnica chudobných, dcéra lásky, vždy usmiata a dobrej nálady. Oni sú vždy tvoji páni. Páni veľmi citliví a nároční. To uvidíš. Budú ti nadávať, grobianiť, rozzúria sa na teba ako na zlodeja. Ale čím budú odpornejší, drzejší, tým im preukážeš viac lásky. Ty sa nedáš strhnúť k hnevu, nedáš sa rozhádzať. Ty budeš pokojná a tým neporaziteľná. V tom bude tvoja veľkosť a cena.“

Takýto máme byť aj my. Snažme sa o to aj v nastávajúcom týždni. Vyhýbajme sa hriechu, a tak sa napĺňajme Kristovým pokojom. Staňme sa aj jeho strojcami vo svojom prostredí. Aká je za to odmena? Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.