7. veľkonočná nedeľa- rok "C"
Ježiš zdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“
Jn 17, 20- 26
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Keď nastane čas lúčenia s človekom, ktorý nám je milý a vzácny, obyčajne mu prajeme Božie požehnanie, k tomu veľa zdravia, šťastia, spokojnosti, úspechov v práci a nezabudneme podotknúť, nech si dáva na seba pozor. To isté nám opätuje aj on a tým dáva najavo, že tiež má nás rád a záleží mu na nás.
Ježiš vedel, že odíde z tohto sveta, preto chcel apoštolov na tento okamih dobre pripraviť. Vysvetľuje im, prečo tak musí byť, potešuje ich, že aj napriek tomu bude s nimi až do skončenia sveta. Ale oni to veľmi ťažko prijímali, preto im vyslovuje svoje prianie, ktoré apoštolom má pomôcť prekonať všetky ťažkosti. Praje im, aby si zachovali jednotu.
Jednota, podľa Ježiša Krista, je najdôležitejšia pre tých, ktorí budú zachovávať jeho Evanjelium. Dobre vedel, že nebude sa to týkať len apoštolov, ale všetkých, ktorí pod vplyvom ich slova uveria v neho. Vedel, že počas trvania sveta bude týchto ľudí nespočítateľné množstvo, že budú pochádzať z rozličných rás, národov a spoločenských vrstiev. Vedel, že budú žiť v rozličných kultúrach a budú sa líšiť názormi a zvykmi, ktoré si prinesú do jeho Cirkvi. Preto si dobre uvedomoval, že všetci jeho stúpenci, aby vytrvali v jeho učení, musia byť spojení rovnakým putom – jednotou. Aby porozumeli Ježišovej túžbe, dal im vzor jednoty: Aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe.
Akú jednotu mal Ježiš na mysli? V prvom rade to bola jednota v názoroch. Veď sám sa vyjadril: Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal. Ježiš nikdy nechcel hovoriť o sebe, robiť si slávu alebo hlásať svoju náuku, ale všetko bolo nasmerované tak, aby robil slávu a česť svojmu Otcovi. Ježišovi šlo ďalej o jednotu vôle. Vystihol ju týmito slovami: Otče, nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane! Nikdy nebol propagátorom svojej vôle, ale Otcovej, lebo robil to, čo chcel Otec. Napokon Ježišovi záležalo, aby jeho nasledovníci vynikali v jednote pri konaní. Túto túžbu vyjadril slovami: Ja hovorím o tom, čo som videl u Otca. Ježiš skutočne rozprával a konal všetko tak, ako ho naučil Otec pre jeho oslavu.
Modlitba, ktorou sa dnes prihovára Otcovi, hovorí za všetko: Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe. Ježiš teda prosí aj za nás a pozýva nás k jednote, aby bola taká silná, aká je medzi Ním a Otcom. Je to jednota v názoroch, v spoločnej vôli aj v konaní. Možno nás napadne otázka, ako ju môžeme praktizovať v každodennom živote, keď denne vidíme okolo seba toľko zla. Denne sme svedkami rozporov, nevedia sa dohodnúť politici, spolupracovníci, ani členovia vlastnej rodiny. Čo by nám asi Ježiš odpovedal? Je nevyhnutné si uvedomiť, že všetko, čo konáme, máme robiť v mene Božom. Ohlasovať Božiu náuku, nie svoju, plniť Božiu vôľu, nie svoju, konať Božie skutky, nie svoje. Doznajme si pokorne, že často sa tak nesprávame. Koľkokrát hľadáme odchýlky od Božieho slova! Koľkokrát vyvolávame roztržky medzi tými, s ktorými by mala panovať jednota! Koľkokrát sme plní egoizmu, ktorý nám zabraňuje prispôsobiť sa pravde a potrebám iného človeka!
Možno ktosi bude namietať, že je to veľmi ťažká úloha a ktovie, či niekto ju aj dokáže splniť. Na svoju obhajobu povie, napríklad, že predsa on je už starý človek, alebo študent či dôchodca a nevidí žiadnu možnosť čosi urobiť v tejto veci. Odpoveď dáva opäť Ježiš a je zachytená hneď v prvej vete dnešného evanjelia: Ježiš zdvihol oči k nebu a modlil sa. Modlil sa za jednotu. Vedel, že modlitba je silná zbraň a každý, kto prosí, dostane. Taká je Ježišova odpoveď: Každý sa má za jednotu modliť a snažiť sa o ňu svojím osobným životom. Staré príslovie vraví, že príklady priťahujú, preto sa máme usilovať byť príkladom pre iných.
Istý bohatý obchodník mal vo zvyku raz do týždňa povoziť vo svojom veľkom aute chudobné deti. Najskôr ich však vo svojom obchode obliekol do nových šiat a potom ich zaviezol do reštaurácie na chutný obed. Raz sa mu stalo, ako mu 8-ročný chlapec povedal: Pane, nie ste vy Ježiš Kristus? Buďte istí, že všetci vás máme veľmi radi!
Snažiť sa tak žiť, aby ľudia v nás videli Krista – to je cesta k jednote. Keď sa o to budeme všetci usilovať, náš život sa stane krásnym, medzi nami zavládne pokoj a bratská láska. Aby sme to dokázali, spoločne prosme: Pane, keď si prosil Otca za jednotu tých, ktorí uveria v slovo tvojich apoštolov, myslel si na nás. Daj, aby sme aj my pamätali na tvoju modlitbu, odriekali ju spolu s tebou, a tak pomáhali dosahovať jednotu skrze teba, v tebe a s tebou!