Medzi vďačné témy románov či filmov patrí odplata. Dej je často veľmi jednoduchý: niekto je nevinne odsúdený, dostane sa do väzenia a tam uvažuje, ako sa po odpykaní trestu pomstí. Keď vyjde z väzenia, nájde človeka, ktorý mu ublížil a vykoná pomstu. Všetkým sa to zdá byť spravodlivé.

Dnes oslavujeme víťazstvo Ježiša Krista nad smrťou. Aj on bol nespravodlivo odsúdený a popravený. Hoci navonok prehral, zvíťazil, čím premohol smrť a svojich nepriateľov.

Až do nanebovstúpenia Krista budeme v kostole počúvať úryvky z čítaní, ktoré opisujú zjavovanie sa Ježiša ľuďom po svojom víťazstve nad smrťou. Nás možno prekvapí to, komu sa zjavoval. My by sme mu iste poradili, aby sa ukázal Annášovi, Kajfášovi, Pilátovi alebo vojakom, ktorí ho bili, potupovali a mučili. Alebo by sme mu radili, aby sa zjavil tým ľuďom, ktorí kričali: Ukrižuj ho! Jeho krv na nás a na naše deti! Poradili by sme Ježišovi, aby šokoval svojich nepriateľov a tým by im určite zamkol ústa a dokázal, že on je Božím Synom. Zaujímavé je, že nepotreboval sa ukázať práve týmto ľuďom ako víťaz, ale zjavil sa Márii Magdaléne, ženám, učeníkom a iste aj svojej matke. Prečo tak urobil? Aby dokázal, že sa nechce pomstiť, ani vytvárať senzácie, ani presviedčať tých, ktorí sa presvedčiť nedajú. Ježiš nebol ako filmový alebo románový pomstiteľ, ale sa zachoval, ako Boží Syn. Zjavil sa osobám, o ktorých vedel, že mu uveria a chcel si získať takých svedkov zmŕtvychvstania, ktorí budú ochotní pre túto skutočnosť obetovať aj vlastný život.

Možno pri počúvaní týchto slov, nás napadnú v mysli ľudia, ktorí dnes vystupujú ako Ježišovi nepriatelia. V duchu by sme si žičili, aby sa im Ježiš zjavil a dokázal, že je živý, aby sa mu prestali vysmievať a pochybovať o jeho existencii. Lenže to neurobí. On si za svedkov svojho zmŕtvychvstania vybral nás. Čo to pre nás znamená?

Je to prejav dôvery. Ježiš sa na nás spolieha, že do svojho života prijmeme veľkonočné posolstvo. On dobre pozná naše slabosti, vie, že nik z nás nie je dokonalý a predsa nám dôveruje a dúfa, že nesklameme.

Je to prejav výsady. O akú výsadu ide? Vari robíme to, čo druhí nerobia – napríklad študujeme, pracujeme alebo podnikáme? Ale veď to predsa robia aj iní! Ježiš nám ponúka, aby sme vystúpili z tohto životného priemeru. Posiela nás, aby sme boli jeho svedkami a dokazovali na vlastnom živote jeho pravdu. A teraz povedzte, či to nie je výsada, byť Kristovým svedkom?

Je to výzva k zodpovednosti. Mnohí viete, čo znamená zodpovedne pracovať alebo študovať. Kto to nedokáže, môže ľahko prísť o miesto. Keď teda človek dokáže byť v práci zodpovedný, v náboženskom živote by mal byť „fušerom“? Všimnime si náš duchovný život a život v mnohých rodinách. Pokorne musíme priznať, že je plný formalizmu a povrchnosti. Kristus žiada od nás maximálnu zodpovednosť, aby bolo v každej chvíli nášho života cítiť, že v tomto prostredí žije, pracuje, študuje, rozpráva jeho svedok – kresťan.

Stretol som mladého kňaza dva roky po vysviacke. S bolesťou sa posťažoval, že prišli na faru rodičia žiadať krst svojho dieťaťa. Ale už medzi dverami povedali, že otec je iba pokrstený, cíti sa byť ateistom a matka poznamenala, že sobáš mali na matrike, lebo im to tak vyhovuje. Prišli aj starí rodičia, ktorí tvrdili, že rodina je hlboko veriaca. Kňaz ponúkol rodičom dať si pred Bohom do poriadku manželstvo. Povedali, že si to rozmyslia a buchli s dverami. Na kňazskej rekolekcii sa dozvedel, že títo ľudia chodili aj po okolitých farách. O čo vlastne im išlo? Koľko takýchto, či podobných prípadov, je v našich farnostiach? Možno tu hovoriť o viere? Kristus od nás žiada živú vieru, podopretú nefalšovaným kresťanským životom. Možno sa spýtate, čo s tými, ktorí nemajú takú vieru? Veď koľkí takí žijú okolo nás?! Modlime sa za nich, skúsme si nájsť k nim cestu, možno sa nám podarí ich osloviť svojím životom a osobným príkladom. Ježiš sa na nás spolieha.

Ježiš sa zjavil iba svojim priateľom. Oni ho nezradili a jeho slovo zachovali. Dnes sa zjavil aj nám. Pokračujme v tejto štafete, nezraďme ho a zachovajme jeho slovo, aj svedectvo o jeho zmŕtvychvstaní ďalším generáciám. Podarí sa nám to ale až vtedy, ak naša viera bude živá, podopretá kresťanským životom.