3. veľkonočná nedeľa - rok A
V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Lk 24, 13- 35
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Predstavte si, že cestujete autom, keď zrazu v ňom čosi zaškrípe, zahrkoce a ono zostane stáť. Ak sa mu rozumiete iba povrchne a viete skontrolovať iba benzín, vodu, olej a zistíte, že všetkého je dostatok, ale napriek tomu nemôžete naštartovať, zamknete ho a chcete ísť pešo. Vtom sa však pri vás pristaví iné auto a vodič sa spýta, či potrebujete pomoc. Prvé, čo vás napadne je, že ho poslalo samo nebo.
Podobná situácia je aj v dnešnom evanjeliu. Dvaja zronení učeníci sa rýchlo poberajú preč z Jeruzalema. Vôbec nevedia, čo si majú myslieť o posledných udalostiach okolo Ježiša Krista. Ten, pre ktorého všetko zanechali a obetovali, zomrel najpotupnejšou smrťou. Boli bezradní. Vtedy pri nich zastal cudzinec a ich tiež možno napadlo, že ho poslalo samo nebo, aspoň na krátky čas nemusia zostať len so svojimi myšlienkami. Cudzinec im začal vysvetľovať všetko, čo sa vzťahovalo na Ježiša a čo dávno o ňom predpovedali proroci. Ich srdcia pomaly ožívali, pookrievali a opäť zahoreli. Keď pri večeri začal lámať chlieb a dával im ho, všetko im zrazu zostalo jasné. Cudzinec bol Ježiš, živý, zmŕtvychvstalý Kristus!
Možno niekto si povzdychne: Keby som tak mohol byť pritom a sedel s nimi za stolom. Keby som aj ja mohol z Ježišových rúk dostať Eucharistiu, to by posilnilo moju vieru! Keby sa takýmto spôsobom dával Ježiš poznať ľuďom, to by vzrástol počet veriacich! Predstavte si, že Ježiš sa dáva stále takto spoznať ľuďom, ale mnohí ho nechcú ani vidieť, ani počuť. Robí to hneď trojakým spôsobom:
– cez svätú omšu
– cez Sväté písmo
– cez Eucharistiu
Cez svätú omšu sa vlastne o Ježišovi rozpráva a každý sa môže s ním stretnúť v jeho Slove a Tele. Veľmi dôležité je aj súkromné čítanie Svätého písma. Veď je to najčítanejšia a najprekladanejšia kniha na svete. Kresťania si ju prvých štyristo rokov pracne opisovali a je veľmi smutné, že hoci sa teraz tlačí v miliónových nákladoch, mnohí o ňu nejavia záujem. V koľkých rodinách chýba! Ku Svätému písmu je nutné pridať modlitbu a rozjímanie, cez ktoré sa tým najintímnejším spôsobom môžeme s Bohom rozprávať. Najlepší spôsob poznania Ježiša Krista je cez Eucharistiu. Pri lámaní chleba ho s istotou spoznali aj učeníci, tam ho spoznáme aj my. Kto vrúcne a nábožne Ježiša prijíma, v tom ustavične rastie poznanie Krista až to takej miery, že Ježiš zostáva v ňom a on v Ježišovi. Toto spojenie nepreruší ani smrť, lebo aj po smrti pokračuje, a to až naveky. Využívajme preto každú svätú omšu, sväté prijímanie, čítanie Svätého písma, každú modlitbu a rozjímanie, aby v nás rástlo poznanie Krista. A to nech nás napĺňa radosťou, šťastím a požehnaním.
Kardinál Cheverus pôsobil kedysi ako misionár v severnej Amerike. Raz v nedeľu cestoval cez hustý prales do vzdialenej misijnej stanice. Zostal prekvapený, keď počul v pralese nábožný spev. Kráčal za hlasom a našiel skupinku Indiánov, ako na čistinke kľačali pred hrubo otesaným krížom a spievali omšové piesne. Dozvedel sa, že naposledy videli kňaza pred 50 rokmi, ale každú nedeľu si aspoň zaspievali omšové piesne. Keď im odslúžil svätú omšu, od radosti plakali a hovorili, ako im horeli srdcia radosťou.
My máme možnosť každú nedeľu byť na svätej omši a na svätom prijímaní. Máme možnosť denne sa zahĺbiť do Svätého písma a modlitby. To sú milosti, ktoré nám posiela samo nebo. Preto si dajme predsavzatie, že nebudeme zanedbávať túto Božiu ponuku, aby aj nám vždy horelo srdce radosťou so stretnutia s Kristom.