Obdivujeme ľudí, ktorí majú dar reči. Svojím rozprávačským umením nás dokážu natoľko upútať, že nespúšťame z nich oči ani uši, zabúdame na čas, únavu, hlad a povinnosti. Dokázali by sme ich počúvať dlhé hodiny.

Majstrom v reči bol aj Ježiš Kristus. Dnešné evanjelium to iba potvrdzuje, keď v ňom vyrozprával jedno z najnežnejších podobenstiev O dobrom pastierovi. Použil ho v hornatom Judsku, kde sa väčšina obyvateľstva živila pastierstvom, preto mu ľudia veľmi dobre rozumeli. Vedeli, že keď sa zvečerilo, začali pastieri zatvárať ovce do kamennej ohrady, na ktorej bolo suché tŕnie a snopy bodľačia, ako ochrana proti zlodejom a dravcom. Cez noc pastieri odchádzali do stanov, pritom jeden z nich mal službu. Stál pri vchode do ovčinca a dovolil doň vstúpiť iba tomu, kto mal v ňom ovce. Keby tam predsa vstúpil človek, ktorý tam nemal ovce, a volal by ich, ani by sa k nemu nepohli. Šli len za hlasom svojho pastiera, ktorý poznali a on ich volal po mene.

Podobenstvo, ktorému všetci rozumeli, Ježiš aplikuje na seba. Nazýva sa dverami do ovčinca, dobrým pastierom a nás volá ovcami. Obraz Ježiša – Dobrého pastiera je asi najvýstižnejší a najdokonalejšie ho charakterizuje, preto už od počiatku Cirkvi sa znázorňoval ako Dobrý pastier. Túto podobu Ježiša môžeme nájsť už v katakombách, ale nechýba ani v žiadnom kostole, v modlitebných knižkách, na stenách našich príbytkov a stal sa námetom diel slávnych maliarov a sochárov.

Ježiš sa naozaj k svojim ovciam najlepšie zachoval. Sýtil ich najšťavnatejšou pašou. Čo to je? Božie slovo, ktoré všade ohlasoval, a tak dokazoval, že človek nepotrebuje k životu iba chlieb, ale aj Božie slovo. Hľadal každú stratenú ovečku. Záležalo mu naozaj na každom človekovi. Všetkých chcel priviesť k Otcovi a nevynechával nikoho, komu by nedal príležitosť obrátiť sa a napraviť. Dobrý pastier za svoje ovce bol ochotný položiť aj vlastný život. Nezostal iba pri slovách, pri teoretizovaní, ale aj najväčším skutkom lásky – svojou smrťou, dokázal, ako ovce nesmierne miluje.

Ježiš zostáva Dobrým pastierom, veď aj dnes sýti ovce Božím slovom. Na túto úlohu ustanovil Cirkev, ktorá jeho slovo hlása v chrámoch, v školách, po domoch, cez masovokomunikačné prostriedky. Hlása ho všetkým bez rozdielu, malým aj veľkým, starým aj mladým, vzdelaným aj nevzdelaným, kresťanom aj pohanom. Zároveň všetkým ponúka svoje Telo a poukazuje na nesmiernu silu nebeského pokrmu, keď hovorí: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Nie každá ovečka ho však chápe a napriek jeho láske uteká od neho. Ježiš ju však hľadá a volá k sebe. Využíva na to hlas jej svedomia, slová spovedníka, ale aj životnú ťažkosť alebo chorobu. Volá ju doma, v chráme, na ulici, v práci, v škole… Volá ju neustále, až kým ju nenájde. Doznajme si, koľkokrát aj nás Ježiš privolal k sebe, a my sme ho nevďačne zasa opustili? Neutekám pred ním aj teraz? Svoju lásku Dobrý pastier potvrdzuje cez kríž. Kríž nás zaväzuje, aby sme mu boli vďační, s radosťou za ním kráčali a snažili sa vždy plniť jeho vôľu a prikázania. Robím to? Nie som zblúdilá ovca?

Zblúdilou ovcou bola aj Mária Egyptská. Už ako 12-ročná utiekla z domu do Alexandrie. Tu sa oddala hriešnemu životu a vytrvala tak 19 rokov. Neskôr odišla do Jeruzalema, kde v hriešnom živote pokračovala. Jedného dňa videla množstvo pútnikov, ktorí šli do chrámu Svätého kríža. Zo zvedavosti sa k nim pridala, ale nejaká neviditeľná sila jej bránila vstúpiť dnu. Začala premýšľať, čím to môže byť. Vtedy si uvedomila svoj hriešny, nemravný život a zrazu už mohla vstúpiť. Pokľakla do spovednice, pokorne sa vyznala zo svojich hriechov. Odišla na púšť, kde prežila 45 rokov, konajúc prísne pokánie. Z hriešnice sa stala dobrá ovečka, vďaka vernej láske a milosrdenstvu Dobrého pastiera. Neblúdim aj ja? Ježiš ma hľadá… Dovolím mu, aby ma našiel a posilnil svojou láskou?

Buďme dobrými ovečkami, veď Ježiš nás všetkých miluje. Milujme ho aj my a odplácajme mu jeho lásku našou láskou. Počúvajme Kristov hlas a nasledujme ho, lebo len vtedy budeme mať nádej, že sa dostaneme do večného ovčinca v nebeskom kráľovstve. Nestačí iba počúvať Krista a nespúšťať z neho oči, ale je nevyhnutné žiť tak, ako od nás očakáva. Usilujme sa o to aj v nastávajúcom týždni.