Ak chceme niečo výstižne povedať, použijeme prirovnanie. Napríklad, keď matka hovorí o svojich synoch, že jeden je ako víchor a druhý ako slimák, je jasné, že jeden syn je šikovný, bystrý aj rýchly a druhý zasa pomalý, ťarbavý a lenivý. Prirovnaniam všetci rozumieme a natrvalo sa udomácnili v našej reči.

Aj Ježiš veľmi rád používal prirovnania, najmä vtedy, keď chcel objasniť dajakú dôležitú náboženskú pravdu. Tak tomu bolo aj v dnešnom evanjeliu. Učeníkom hovorí: Vy ste soľ zeme. Vy ste svetlo sveta. Prečo Ježiš prirovnáva učeníkov práve k soli a k svetlu?

Soľ je vzácna a potrebná. Aj známa rozprávka, ktorú sme ako deti poznali medzi prvými, hovorí, že soľ je nad zlato. Všetci vieme, aké je jedlo, ktoré sa aspoň trocha neposolí. Soľ konzervuje a chráni pokrmy pred ich znehodnotením. Ale má aj iné úžasné vlastnosti: peknú farbu, jednoduchú kryštalickú sústavu, schopnosť chemicky reagovať s inými látkami a poznačovať ich svojou chuťou. Preto Ježiš pre svojich učeníkov použil obraz soli, aby im povedal, že majú byť pre ľudí tým, čím je soľ pre jedlo:

– majú chrániť ľudí pred duchovnou skazou,

– majú im dodávať chuť k plneniu si svojich povinností,

– majú ich viesť k zachovávaniu Božích prikázaní,

– majú ich viesť ku konaniu dobrých skutkov,

– majú meniť svet k lepšiemu.

Poviete si, že to nie je ľahké poverenie, ktoré dáva Ježiš svojim učeníkom. A možno sa spýtate, čo je k tomu potrebné, ako sa to dá dokázať. Niekedy stačí nevinný žart, úprimný úsmev, napomenutie, ochota pomôcť alebo urobiť dobrý skutok. Zhrňme si, čo Ježiš myslí pod výzvou Vy ste soľ zeme?: Zmeniť kvalitu života svojich blížnych, robiť dobre a pomáhať im.

A čo chce povedať prirovnaním o svetle? Všetci vieme, že bez svetla nič nezmôžeme. Človek je v tme bezradný, blúdi a má strach. Ak sa svetlo rozsvieti, hneď je všetko jasné, lepšie, krajšie a veselšie. Byť svetlom pre svet, znamená byť dobrým, poznávať Boha a milovať ho. Svojím príkladom sa pričiniť, aby svet a ľudia v ňom žijúci sa stali lepšími.

Poslanie byť svetlom máme plniť nepretržite, lebo sme neustále na očiach ľudí, presne tak, ako mesto postavené na návrší alebo svieca na svietniku. Musíme neustále a naplno svietiť, preto skutky nášho života majú byť také, aby výrazne hovorili o Bohu a oslavovali ho.

Chápeme, čo chcel povedať Ježiš prirovnaním svojich učeníkov k soli a k svetlu? Každý, kto sa stal jeho učeníkom musí ním zostať vždy, všade a do všetkých dôsledkov.

Jeho učeníkmi sme aj my – ja aj ty. Môžem smelo o sebe povedať, že som soľou? Konám vždy len dobro svojim blížnym? Pomáham im? Môžem povedať o sebe, že som svetlom? Rozprávam svojím životom o Bohu? Usilujem sa robiť všetko preto, aby ľudia v mojom okolí boli lepší?

Ktosi možno kývne rukou a povie: Ja mám ešte čas. Som mladý a zdravý. Kedy si užijem života, ak nie teraz? Byť soľou a svetlom znamená obmedzovať sa a obetovať sa, ale na to mám naozaj ešte čas! Ako odpoveď ľuďom, ktorí takto zmýšľajú, nechajme prehovoriť svätého Františka Saleského: Raz mu ktosi položil tri otázky: Ktorá hodina v živote človeka je najdôležitejšia? Ktorý človek je pre nás najdôležitejší? Ktorá práca je najdôležitejšia? Svätec odpovedal takto: Najdôležitejšia hodina v živote človeka je vždy tá, ktorú práve prežívame, lebo máme možnosť, aby sme ju využili k dobrému. Najdôležitejší človek je pre nás ten, ktorého máme práve pred sebou, lebo mu môžeme urobiť dobro. Najdôležitejšia práca je tá, ktorú práve konáme, lebo ju máme možnosť konať dobre a s láskou.

Staňme sa svetlom a soľou! Usilujme sa vždy o to, aby svet aj naším pričinením bol krajší, lepší a veselší. Pomáhajme ľuďom svojím dobrým príkladom, aby poznali hlbšie Krista a žili tak, ako od nás očakáva. Je to poslanie, s ktorým musíme začať hneď teraz. Prežime aj nastávajúci týždeň v túžbe: chcem byť svetlom a soľou!