Často počúvame výzvy, ktoré nám hovoria: Nebojte sa, nemajte strach, nemajte obavy! Dokonca nám ich adresoval aj nezabudnuteľný pápež Ján Pavol II. Tieto výzvy nás chcú uspokojiť, aby sme sa nebáli budúcnosti, ale so zdvihnutou hlavou kráčali vpred a plnili si povinnosti, ktoré nám plynú z nášho stavu.

Výzvu: Nebojte sa! adresuje evanjelista Matúš obciam, ktorým píše evanjelium. Možno nás napadne otázka: Prečo? Čoho sa v tých časoch kresťania mali obávať?

Bolo to asi 40 rokov po zmŕtvychvstaní Ježiša, keď život kresťanov prebiehal v drsnom prostredí Židov a pohanov. Prví kresťania začali pociťovať ťažkosti osočovania, odstrkovania a prenasledovania. Niektorí strácali odvahu a veru sa našli aj takí, ktorí odpadli od viery. Preto ich Matúš povzbudzuje slovami samého Krista: Nebojte sa ľudí. Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech. Podľa týchto slov, Kristus nie je osobnosťou komôrky a hlásiť sa k nemu nie je záležitosť súkromná alebo sakristie a kostola. Kristus je verejnou osobnosťou, ktorú treba ohlasovať na verejnosti.

Poviete si: Dobre, ale čo so strachom? Strach je duševný stav pred bezprostredným známym nebezpečenstvom. Strach sa môže zmeniť v obavy. Tie môžu byť odôvodnené alebo neodôvodnené. Sú to duševné stavy pred hroziacim, avšak neistým, ale iba možným nebezpečenstvom. Celkom zvláštnym druhom strachu je bázeň. Nemá nič spoločné s úzkosťou, je však v nej obava pred veľkou mocou – spravodlivou a trestajúcou. Prejavuje sa úctou, rešpektom a uznaním zvrchovanej moci. Tak vzniká bázeň Božia, ktorá je začiatkom múdrosti. Človek vtedy uznáva svoju nedokonalosť, závislosť na Bohu a z takého stavu vzniká úcta a rešpekt pred Bohom. Pri ohlasovaní Krista treba strach premáhať. Napríklad, uvedomením si, že žijeme v čase osobnej slobody, slobody vyznania a práva na ochranu zákonom. Veriaci človek má ešte jednu veľkú výhodu, keď prekonáva strach a obavy dôverou v Boha.

Čo nám chce teda povedať dnešné evanjelium? Kresťan má premáhať strach, neistotu a obavy. Treba mu však oplývať bázňou Božou, ktorou má v sebe udržiavať úctu a rešpekt voči Bohu. Takto oslobodený od strachu má ohlasovať na verejnosti Krista, s vedomím, že Boh sa o neho postará, veď pre neho nie je nič zbytočné a ľahostajné, ani vrabec na streche, ani vlasy na našej hlave.

V tráve ležali dvaja chlapci a filozofovali. Vietor sa pohrával s ich hustými vlasmi, keď tu jedného napadla myšlienka: Koľko asi máme vlasov na hlave? Začal počítať: Na 1 štvorcový centimeter napočítal 100 vlasov. Povrch lebky odhadol zhruba na 900 štvorcových centimetrov. Násobil stomi a prišiel na pozoruhodné číslo 90 000 vlasov. A pokračoval vo filozofovaní: Vlasy sa dajú spočítať, dá sa spočítať zver v lese, hviezdy však doteraz nik nespočítal.

Boh má však všetko v evidencii a všetko dobre pozná. Našu hlavu, srdce, city a myšlienky. Preto nás dnes cez evanjelistu Matúša povzbudzuje: Nebojte sa! Hlavne sa nebojte tých, ktorí môžu uškodiť nášmu telu, hoci nám môžu vytrhať aj vlasy z hlavy. Majme však dôveru a úctu k tomu, ktorý rozhodne o našej duši a večnosti. Aby toto rozhodnutie dopadlo dobre, snažme sa na verejnosti rozprávať o Kristovi a hlavne žiť jeho život.