Hovorí sa, že koľko ľudí, toľko názorov. Denne sa o tejto skutočnosti môžeme presviedčať v práci, v škole, v rodine. Ak sa objaví dajaký problém, zrazu má každý naň iný názor a môže spôsobiť aj to, že ľudia sa proti sebe postavia a problém z nich narobí nepriateľov.

V tomto duchu treba pozerať na evanjelium dnešnej nedele. Ježišova náuka vyvolala v ľuďoch rozdielne stanoviská a rozdelila ich. Jedni stoja na jeho strane, iní sú proti nemu. Tí však, čo stoja na jeho strane, majú ho milovať najviac zo všetkého, lebo on nestrpí polovičaté srdce. Preto hovorí: Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.

Pri Ježišových slovách nás možno zamrazí. Veď kto z ľudí by si dovolil niečo podobné žiadať? To predsa nedosiahne ani jeden učiteľ od svojich žiakov, ani vodca od svojich verných. To nedosiahne ani jeden priateľ, ba ani ženích alebo nevesta! Ježiš to však je schopný dosiahnuť. Priamo prikázal, že ho treba milovať viac, ako svojich drahých, ako svojich najbližších. Dejiny nám to potvrdzujú. Koľko detí Ježiša milovalo viac, ako svoje matky a koľko matiek ho zbožňovalo viac, ako svoje deti? Dajme však pozor! On nekáže, aby sme ignorovali 4. Boží príkaz, ale tu vidno, ako už v prvotnej Cirkvi brali veriaci jeho slová vážne. Koľkí museli pre vieru v Krista opustiť svojich rodičov, ktorí boli pohania? Koľkí rodičia museli zaprieť vlastné deti, ktoré im bránili vo viere, aby mohli kráčať za Kristom?

Čo myslíte, zmenili sa dnes časy? Koľkým rodičom sa aj dnes vysmievajú vlastné deti za to, že kráčajú za Ježišom! Koľké deti sa boja doma priznať, že sa stretli s Kristom, túžia sa dať pokrstiť a patriť do Cirkvi! Koľko detí je neveriacich iba preto, že im rodičia o Ježišovi nikdy nič nepovedali! Môžeme povedať, že Ježiš ignoruje 4. Boží príkaz? Vôbec nie! Rodičov si treba ctiť a deti vážiť. Lenže ak bránia v poznaní a milovaní Boha, treba ich opustiť v tom zmysle, že svoju vieru si presadím a nenechám si ju vziať. Vo všetkej úcte k nim sa budem pridŕžať svojej viery. Ako často nás však dokážu práve tí najbližší od viery odradiť. Rodičia svoje deti, manžel manželku, manželka manžela. Koľko náboženskej ľahostajnosti je v našich rodinách. Ako je tomu v mojej rodine?

Ježiš nás v dnešnú nedeľu upozorňuje, čo robiť, aby sme ho naozaj milovali a boli ho hodní. Hovorí: Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Každý z nás má svoj kríž. Jeden ťažší, druhý ľahší. Nech je ale kríž hocijaký, je Božím darom. Radi ho prijímajme a verme, že bezhraničná odovzdanosť Kristovi, spojená s radostným znášaním krížov je životosprávou našej duše. Kvôli tomu apoštoli všetko opustili, mučeníci obetovali svoje životy a vyznavači celou svojou silou svedčili a učili o Kristovi. Títo všetci postavili Ježiša na prvé miesto v rebríčku svojich životných hodnôt. Dali mu miesto pred otcom, matkou, bratom, sestrou, manželom, manželkou a deťmi.

Veľkého anglického básnika Oskara Wilda považoval celý Londýn za elegantného pána. Jeho dom oplýval bohatstvom, kde nechýbali obrazy a sochy najslávnejších umelcov. Okrem domu si však držal aj prepychový byt, ktorý mu slúžil na hýrivé ciele. Za nemravný život bol obžalovaný a odsúdený na dva roky väzenia. Keď sedel v studenej cele, naučil sa jesť obyčajnú kašu z plechovej misky a o prepychu mohol iba snívať. Tu sa zrodila svetoznáma báseň De profundis, v ktorej ďakuje Bohu za utrpenie, lebo ono odhalilo v jeho duši pravdu o Božej skutočnosti. Po návrate z väzenia sa stal veriacim katolíkom a aj tento muž, akonáhle našiel Krista, zanechal všetko a jeho postavil na prvé miesto vo svojom živote. Napokon zomrel ozdobený s ružencom na krku a s obrázkom svätého Františka z Assisi v rukách.

Aj my sme stretli Krista. Dajme mu to miesto, ktoré mu právom patrí a nezabúdajme na jeho slová, ktoré nám môžu byť veľkou vzpruhou: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach!