Keď cestujeme dlhší čas autom, dobre nám padne oddych na odpočívadle. Nie všetky sú však rovnaké, niektoré sú pekne upravené, iné zanedbané. Príjemné miesto nám poskytne oddych, občerstvenie, zdvihne nám náladu z namáhavej a únavnej cesty.

Aj Ježiš chcel byť pre nás odpočívadlom a osviežením na ceste do večnosti. Dobre vie, že táto cesta je pre nás namáhavá a únavná, preto hovorí: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.

Týmito slovami sa Ježiš ukazuje ako láskavý, milosrdný Boh a mení mienku ľudí o ňom. Starozákonný ľud sa Boha bál. Pre blesky a rachot hromu prosil Mojžiš, aby on sa mohol prihovárať ľudu a nie Pán. Židia boli presvedčení, že ak bude hovoriť k nim Boh, nevydržia tú hrôzu a pomrú. Podľa ich podania nikto, kto videl Boha, nemohol ďalej žiť. Kvôli týmto názorom medzi ľuďmi pretrvávala predstava o hroznom Bohu. Preto Ježišove slová o námahe, o únave, o posilnení, o tichom a pokornom srdci, o odpočinku, o príjemnom jarme a ľahkom bremene pôsobia na poslucháčov ako balzam.

V tom čase boli v Palestíne dve životné filozofie: škola zákonníkov a škola pohanov. Zákonníci učili predpisy Thory o právach a povinnostiach veriaceho človeka, o pôste, o almužnách, o modlitbe a o sviatočných dňoch. Vo svojej prehnanej prísnosti zapriahli ľud do jarma a kládli naň bremená, ktoré ani oni sami nevládali niesť. Pohanská škola, do ktorej patrili Gréci, Rimania a čiastočne aj Saduceji, učila, že niet mravného zákona, všetko je dovolené a človek si môže robiť čo len chce. Ježiš zakladá tretiu školu, do ktorej volá slovami: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké. Každá škola čosi sľubovala svojím žiakom. Čo sľuboval Ježiš? Jarmo – nezbavuje utrpenia ani seba, ani tých, ktorých má rád. Ba svojich najobľúbenejších zaťaží najviac. Ponúka však svoju pomoc, takže jarmo sa stáva príjemné a bremeno ľahké.

V našom živote existujú tri filozofie – tri životné školy: Prvá hovorí o trestajúcom a hroznom Bohu, o jeho prísnosti a môže nás priviesť až do nezdravého náboženského fanatizmu. Druhá hovorí, že dnes je úplne všetko dovolené, človek môže byť nepoctivý, neláskavý, že môže žiť v uvoľnených mravoch a k jeho spokojnosti stačí chlieb a hry. Tretia – Ježišova škola, hovorí opak: Ak chceš žiť poctivo medzi nepoctivými, láskavo medzi neláskavými, v mravnej bezúhonnosti medzi nemravníkmi, trpezlivo medzi zlostnými, poď ku mne a ja ťa občerstvím.

Ktorú školu si teda vybrať? Kto z nás má rád prísnosť, zákazy a príkazy? Prvá je teda málo vyhovujúca. Koľko ľudí si siahlo na život alebo sa pomiatlo len preto, keď žili podľa hesla, že všetko je dovolené? Ani druhá škola nám nevyhovuje. Zostala preto tretia škola – Ježišova škola. Znova a znova hovorí: Poďte ku mne všetci a ja vás občerstvím. Dám vám Chlieb a v ňom svoju silu a život. Jarmo vám ponechám, ale svojou milosťou vás tak uspôsobím, že ho nebudete príliš cítiť. A nič od vás nežiadam, čo by som nebol sám najprv skúsil. Dal som vám vo všetkom príklad. Učte sa odo mňa!

Chápeme, čo nás občerství na Ježišovom odpočívadle? Chlieb z neba, jeho Telo, ktoré urobí jarmo príjemným a bremeno ľahkým. Chápeme, ktorý z predmetov v Ježišovej škole je najdôležitejší? Je to láska! No povedzte, nestal sa nám Boh v tejto chvíli ešte príjemnejší, láskavejší a milosrdnejší?!

Preto všetci sa dnes rozhodnime pre Ježišovu školu a často sa chodievajme do nej aj poučiť, aj odpočinúť si a pookriať. Tak to urobila aj dcéra multimilionára Minforda. Keď zomrel a otvorili testament, čítali v ňom: Svojej dcére Grácii, ktorá je rehoľnou sestrou, odkazujem milión dolárov, ale pod podmienkou, že vystúpi z kláštora a vráti sa do svetského života. Ak neuposlúchne moju poslednú vôľu, nedostane nič a jej čiastka bude rozdelená medzi ostatných dedičov. Keď notár prečítal pred sestrou Gráciou testament, povedala: Vyhlasujem pred vami, že sa zriekam bohatstva, pretože pre mňa je iba Boh jediné opravdivé bohatstvo a šťastie, ktoré prežívam práve v kláštore a nezrieknem sa ho ani za milión dolárov.

Byť v Ježišovej škole a odpočívať pri ňom, má byť pre nás tým najväčším šťastím. A hoci jarmo a bremeno nám ponecháva, vždy dá silu, cez svoje Telo – Eucharistiu, aby sme ich dokázali uniesť. Vtedy sa mu podobáme, a to je pre nás veľká česť.