15. nedeľa v období „cez rok“ - rok A
V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“ Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: „Budete počúvať; a nepochopíte, budete hľadieť; a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.“ Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli. Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“
Mt 13, 1- 23
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Iste tu niet človeka, ktorý by nečítal knihy, veď sú zdrojom informácií, poučenia a tiež zábavy. Pri ich čítaní hľadáme také myšlienky, ktoré nás oslovia, a ktoré sa snažíme si odniesť do ďalšieho života. Celé Ježišovo učenie môžeme prirovnať ku knihe, ktorá má človeka viesť tým správnym smerom – do neba. Aby ho ľudia lepšie chápali, Ježiš používal množstvo podobenstiev, ktoré mali pomôcť poslucháčom zmeniť smer svojho života.
Platí to aj o podobenstve, ktoré sme počuli v dnešnom evanjeliu. Ježiš sa v ňom predstavuje ako Rozsievač, ktorý vkladá zrno svojho slova do každého kúska tvrdej pôdy v Palestínskej zemi: Vkladá ho na chodník, ktorý ľudia vyšliapali cez pole, keď si po zvezení úrody skracovali vzdialenosť. Seje ho aj tam, kde sa pod vrstvou ornice skrýva skala, ale aj tam, kde klíči bodľačie, ktoré rastie rýchlejšie ako obilné zrno. Seje všade s nádejou, že jeho nebeský Otec môže každý chodník skypriť, každú skalu rozdrviť a každú bodľač vytrhať. Rozsievač nám teda jasne hovorí, čo je najdôležitejšie pri siatbe. Je to pôda, nie rozsievač, ani zrno. Rozsievač je Kristus, zrno je Božie slovo, a ak neprinesie úrodu, príčina je v srdciach poslucháčov, teda v pôde.
Pozrime sa spoločne na niektoré chyby, ktorých sa poslucháč môže dopustiť pri Ježišovej sejbe: Ježišovu náuku počúva len preto, aby nebol rušivou výnimkou v nejakom cirkevnom spoločenstve, aby zachoval náboženský zvyk a predpis. Pritom je však bez vnútorného záujmu, robí to len zo zvyku. Iný poslucháč zasa prijíma Ježišovu náuku so záujmom, ale iba dovtedy, pokiaľ nepocíti, že má na neho dajaké nároky. Tie sa mu však ťažko znášajú, lebo ich pociťuje ako zásah do svedomia a obmedzujú ho. Ďalší príjme náuku, je presvedčený, že je múdra a treba ju zachovať. Časom sa ale dá strhnúť väčšinou, ktorá nie je naklonená duchu ale telu a Božie slovo hynie ešte pred dozretím.
Kto podľa Ježiša môže priniesť úrodu? Ten, kto jeho slovo nielen prijíma, ale podľa neho aj žije. Taký po vypočutí Kristovej náuky ju nechá v sebe zakoreniť a pomocou viery sa jej tak prispôsobí, že sa ňou nechá preniknúť a osvojí si ju na celý život. Preto má dnešné podobenstvo v sebe veľa múdrosti a poučenia pre všetkých ľudí. Upozorňuje na tých, ktorí napádajú náš kontakt s Božím slovom pri jeho podávaní, prijímaní a uskutočňovaní. Je smutným zistením, koľko z Božej sejby vychádza navnivoč, ale aj povzbudením pre všetkých, ktorí boli povolaní pokračovať v službe rozsievača.
Čo môže podobenstvo povedať mne? Vyzýva ma zamyslieť sa nad tým, ako sa staviam k Božiemu slovu, akým typom pôdy som a ako Božie slovo praktizujem vo svojom živote?
Pred niekoľkými rokmi vzniklo Hnutie za Ježiša, ktoré sa šíri najmä medzi mládežou. Vďaka nemu mnohí sa zriekli drog a Ježišovu náuku šíria ďalej nielen slovom, ale aj pomocou časopisu. Jedno číslo má na úvodnej strane veľkú fotografiu štadióna obsadeného do posledného miesta mladými ľuďmi. Uprostred ihriska je veľká pyramída postavená z prázdnych plechoviek od drog, ktoré tam naznášali tí, ktorí s Ježišovou pomocou sa zbavili tejto pliagy. Všetci sem prišli, aby sa poďakovali Kristovi za záchranu.
Aj my sme náchylní na drogy. Sú to naše chyby, nedostatky, zlé vlastnosti, nezáujem a ľahostajnosť. Otvorme sa dnes Ježišovi – Rozsievačovi, pripravme pre jeho zrno dobrú pôdu a dovoľme mu, aby odstránil zlo z našich sŕdc. Potom dokážeme aj my byť rozsievačmi pre iných ľudí, šíriť Božie slovo a učiť Božiu pravdu.
Pane, prosíme ťa, aby si zrnu, ktoré si práve do nás zasial, dal svoje svetlo, vlahu a vzrast, aby sme ti mohli priniesť čo najlepšiu úrodu.