Musíme doznať, že okolo nás sú dve skupiny ľudí: tí, ktorí nás majú radi a tí, ktorým sme nesympatickí. V pokore však musíme konštatovať, že taký istý postoj zaujímame aj my voči ľuďom. Ježiš nás však dnes poučuje, že to nie je správne. Hovorí: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!

Táto krásna veta vznikla preto, lebo opäť chceli Ježiša podchytiť v reči. Minulú nedeľu sme mohli počuť, ako umlčal farizejov a saducejov v otázke daní. Teraz sa do debaty zapojili zákonníci. Vyhliadli si jedného spomedzi seba a ten položil Ježišovi otázku: Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie? Ježiš mu odpovedal: Láska k Bohu a k blížnemu. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci. Ježiš nám teda dnešnú nedeľu nastoluje dve otázky:

– Milujem Boha viac ako všetko na svete?

– Milujem blížneho ako seba samého?

Hľadajme odpoveď, za akých podmienok je pre nás láska k Bohu a k blížnemu naozaj stredobodom nášho života.

Kedy najviac milujem Boha? Keď ho povýšim nad všetko na svete. Keď v rebríčku mojich životných hodnôt je na prvom mieste. To sa napĺňa vtedy, keď v neho verím a vieru potvrdzujem aj navonok skutkami. V praxi to znamená vydávať o Bohu svedectvo všade, kde sa nachádzam. K viere sa pridružuje nádej, že ak budem tak prežívať svoj život, Boh ma prijme k sebe. Láska k Bohu teda plynie z hlbokej a pevnej viery v neho a je podmienená nádejou, že Boh ma za moju lásku odmení večnou láskou v nebi.

Kedy milujem blížneho ako seba samého? Doznajme si, že často doslova šliapeme po Ježišových slovách: Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať. Z Ježišových slov plynie poučenie, že blížnemu mám preukázať takú lásku, úctu, milosrdenstvo, aké preukazujem sebe samému. Ak to dokážem, slúžim samotnému Kristovi, pretože náš blížny je aj jeho blížnym. Doznajme si však, že často tak nekonáme. Kde je príčina? Je v nás, lebo v blížnych nevidíme bratov a sestry, nepozeráme sa na nich láskavými očami Ježiša Krista a nedokážeme sa vžiť do ich položenia.

O španielskom kráľovi Filipovi II sa hovorí, že raz na poľovačke mu prišlo zle a potreboval lekársky zákrok. Jeho dvorný lekár tam nebol, preto vyhľadali lekára, ktorý žil v blízkej dedine a kráľ bol pre neho neznámy človek. Keď lekár zistil jeho stav, začal sa pripravovať na zákrok. Kráľ sa ho spýtal: Vieš, komu ideš pomáhať? Lekár mu odvetil: Človekovi. Kráľovi sa veľmi páčilo, že lekár v každom vidí svojho blížneho, nerobí rozdiel medzi ľuďmi a každému, kto potrebuje jeho pomoc, je ochotný poslúžiť.

Využime dnešnú nedeľu, aby sme sa zamysleli, ako plníme najväčší príkaz lásky, ktorý nám zanechal Ježiš Kristus, či úzko spájame lásku k Bohu s láskou k blížnemu. Lebo kto miluje Boha, zjednocuje sa s ním. Kto ho veľmi miluje, zjednocuje sa s ním tak veľmi, že miluje aj tých, ktorých Boh miluje. Boh však miluje všetkých: bezbožných, neveriacich aj našich nepriateľov. Kto naozaj miluje Boha, miluje aj všetkých ľudí.

Pamätajme na túto skutočnosť aj v nastávajúcom týždni a spájajme v jedno lásku k Bohu s láskou k blížnym.