34. nedeľa v období „cez rok“ - rok A
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“ Vtedy mu spravodliví povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?“ Kráľ im odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Potom povie aj tým, čo budú zľava: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.“ Vtedy mu aj oni povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo ako pocestného alebo nahého alebo chorého alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?“ Vtedy im on odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.“ A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“
Mt 25, 31- 46
Myšlienky k homílii diakona Jozefa Vaľka
Kde bolo tam bolo, žil raz v jednom kráľovstve kráľ a kráľovná… Iste mnohí z vás spoznávajú takýto úvod. Obyčajne sa ním začínajú rozprávky alebo iné detské príbehy.
V dnešnom evanjeliovom príbehu Kristus Kráľ svojim učeníkom aj nám všetkým hovorí, ako nás bude hodnotiť, keď zasadne na trón svojej slávy. Veľmi presne a zrozumiteľne oznamuje, ako rozdelí zhromaždených ľudí. Ponúka dve cesty – cestu do večného života a cestu do večného trápenia – dve cesty ľudských vzťahov. Vydať sa na tú prvú znamená všímať si potreby svojich blížnych, ktorí dennodenne potrebujú našu pomoc. Druhá cesta nám naznačuje, ako neraz nechceme alebo nedokážeme spoznať Ježiša v osobe núdzneho. Áno, je častokrát ťažké rozlíšiť či to naozaj je myslené úprimne a vážne. Kráľ sa rozhodol ponechať si len tých ľudí, ktorí sa pridržiavajú jeho náuky a dodržujú zákon lásky k blížnemu, tých, ktorí ho neustále nosia vo svojom srdci a majú pred očami jeho lásku k nim samým, čiže kráčajúcich po prvej a správnej ceste. Veď kto z nás by chcel mať vo svojom kráľovstve takých, ktorí mu tam roznášajú nenávisť, neochotu pomáhať, pohŕdanie…! Či nie sme radšej, keď máme okolo seba ľudí, ktorí nám dokážu vždy bez reptania pomôcť, poradiť, s ktorými môžeme kedykoľvek a za akýchkoľvek podmienok rátať? A presne o to ide aj jemu. Ježiš je kráľom neba i zeme, ako sme to spievali v úvodnom speve. Uznávame jeho primát, jeho prvenstvo, jeho vládu nad nami a sme radi, že ho máme. Môžeme byť pokojní, veď vieme, že nám vždy pomôže. Chce naše dobro, chce aby sme sa v jeho kráľovstve cítili dobre.
Počas celého roku môžeme počúvať slová evanjelií, ktoré nám predstavujú nebeské kráľovstvo. Pre mnohých sa to zdá nedosiahnuteľné, podmienky pre vstup nesplniteľné. Pritom návod pre dosiahnutie je tak jednoduchý a zrozumiteľný. Ježiš, ako pravý kráľ, chce, aby sa jeho kráľovstvo neustále rozširovalo, zveľaďovalo, aby sa stalo jednou nedobytnou pevnosťou, do ktorej nemá protivník diabol prístup. Dobrota a láska majú byť jej nezničiteľným obranným valom. Je dôležité si uvedomiť, že nebeské kráľovstvo sa nachádza už tu na zemi, medzi nami. Je v nás, pretože všetci sme povolaní k svätosti a Boh kraľuje v každom svätom. Otec je v ňom prítomný a Kristus v takej dokonalej duši kraľuje spolu s Otcom podľa slov Písma: Prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Božie kráľovstvo je však nezlučiteľné s hriechom. Ak naozaj chceme, aby v nás kraľoval Boh, nesmie v nás vládnuť hriech.
A tak je namieste otázka: Po ktorej ceste kráčam a na ktorej strane sa ja momentálne nachádzam? V akom kráľovstve ja vlastne som a kto je mojím kráľom?
Dennodenne sa rozhodujeme, ako bude vyzerať náš deň, ako využijeme čas, ktorý nám dáva Pán. Na našich rozhodnutiach tiež stojí to, ako bude vyzerať nebeské kráľovstvo už tu na zemi. Usilujme sa preto zo všetkých síl vytvárať a zveľaďovať ho. Budujme nezbúrateľné hradby lásky, pomoci a pokoja, ktoré nezničí nenávisť, vojna a zlo pochádzajúce od diabla, ktorý sa po vyhnaní neustále doňho dobýja, aby sa ho zmocnil. Nezabúdajme na to, kto je a má byť naším kráľom. Neustále ho prosme, aby nás chránil a nedovolil, aby sme sa od neho vzdialili, aby sme ho zradili.
Ježiš Kristus náš Kráľ, nás nekonečne miluje a to isté chce aj od nás. Budujme nebeské kráľovstvo najprv v našom srdci, aby sa potom naplno mohlo zveľaďovať vo svete aj okolo nás.