Krst dieťaťa je pre každú rodinu mimoriadne slávnostná udalosť. Často sme však svedkami, že o krst prídu žiadať aj takí rodičia, ktorí sami nežijú a nepraktizujú vieru. Prečo chcú dať pokrstiť svoje dieťa? Navádza ich niekto alebo je to zbytok viery, v ktorej boli vychovávaní? Alebo je s krstom spojená povera, že dieťa uchráni pred každým zlom? Čo pre týchto rodičov znamená krst? Čo znamená pre nás?

V evanjeliu sme mohli poznať, čo znamenal krst pre Ježiša. Prichádza k rieke Jordán za Jánom Krstiteľom a presviedča ho, aby ho pokrstil: Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé. Potom bolo vidieť Ducha Svätého v podobe holubice a z neba zaznel Otcov hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. Ježiš nepotreboval Jánov krst, ale ho prijíma, aby nás upozornil na jeho obrovský význam.

Slovo krst znamená obmytie alebo očistenie a rozumie sa ním vnútorné očistenie duše od mravnej nečistoty – od hriechu. Preto je krst prvou a najpotrebnejšou sviatosťou, ktorá očisťuje od dedičného hriechu, vlieva do duše milosť posväcujúcu, zbavuje večného trestu a všetkých časných trestov. Ďalej povyšuje človeka na Božie dieťa, prijíma ho do spoločenstva Cirkvi a dáva mu pomáhajúcu milosť, ktorá je potrebná pre kresťanský život. S milosťou posväcujúcou vlieva Duch Svätý do duše sedem darov, tri Božské čnosti: vieru, nádej a lásku aj ostatné mravné čnosti. Krst je vlastne novým narodením sa pre večný život. Ježiš to pekne vysvetlil Nikodémovi: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.

Krst ustanovil Ježiš Kristus, keď povedal apoštolom: Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. Krst je podľa Ježiša Krista potrebný k spáse. Ale dajme pozor! Nestačí byť len pokrstený, je nevyhnutné krst rozvíjať vo svojom živote. Máme naplniť život vierou, láskou a dobrými skutkami. Túto skutočnosť by si mali veľmi intenzívne uvedomovať rodičia, lebo sú pre svoje deti vzorom a prvými svedkami viery. Oni musia vieru pred nimi žiť a praktizovať. Táto povinnosť je však aktuálna pre každého z nás. Všetci máme krst prakticky žiť. Ako často však zlyháme! Bývame nervózni, hádame sa, ubližujeme si, ohovárame sa, neplníme si náboženské povinnosti, sme ľahostajní k nedeľnej svätej omši a ku sviatostiam… Preto je tu dnešný deň, aby sme si doznali tieto chyby a usilovali sa ich napraviť. Pomáhajme si veľmi dôležitou pravdou: som veriaci človek a svoju vieru musím žiť. Môj krst musí byť viditeľný.

Tlmočník hong-kongskej polície nebol kresťanom, ale dcéru zapísal do katolíckej školy, kde spoznala náboženstvo. V roku 1913 ťažko ochorel a všetko nasvedčovalo, že skoro zomrie. Dievča malo strach, že zomrie nepokrstený. Poprosila učiteľa zo školy, aby pripravil otca na prijatie krstu. Chorý po dlhom rozhovore súhlasil s prípravou. Potom prijal krst a na veľké prekvapenie všetkých, sa mu zdravotný stav výrazne zlepšil. Začal chodievať do kostola, čo však pobúrilo príbuzných, ktorí sa mu vyhrážali, že sa musí vrátiť k pôvodnému náboženstvu, lebo ho budú prenasledovať duše predkov. Dostal strach a zľahostajnel. Choroba sa však vrátila a vtedy doznal svoju nerozumnosť. Znova začal vyznávať katolícku vieru, teraz už s celou rodinou, a Boh mu opäť daroval zdravie.

Žitý krst dáva človekovi pokoj, prináša šťastie, radosť, silu v bolesti a utrpení. Uvedomme si to dnes, na sviatok Ježišovho krstu, ktorý nech je aj naším sviatkom. Úprimne prosme o milosť vytrvania v dobrom, aby mohlo neustále rásť naše priateľstvo s Bohom.