Mnohí z vás radi cestujú a spoznávajú nové krajiny. Veľkou túžbou každého veriaceho človeka je navštíviť Svätú Zem a kráčať po stopách Ježiša Krista. Tí, ktorí mali to šťastie, hovoria, že veľkým zážitkom bola návšteva Baziliky narodenia Ježiša Krista v Betleheme. Do bočnej lode Baziliky sa vchádza malými dvermi, kde sa treba poriadne zohnúť. Sprievodcovia vedú návštevníkov do krypty pod hlavnou loďou, kde sa nachádza maštaľka narodenia. Na podlahe vidno pozlátenú hviezdu, ktorá žiari vo svetle päťdesiatich olejových lámp. V tomto prostredí má každý možnosť meditovať nad veľkosťou Božej lásky, keď poslal svojho jednorodeného Syna na tento svet.

O príchode Krista na svet nás informujú všetky dnešné liturgické texty a krásne sa o tejto skutočnosti vyjadrujú aj teológovia východnej Cirkvi, ktorí často zdôrazňujú, že kresťanstvo začína vierou v Bohočloveka Ježiša Krista.

Ale hoci je toľko dôkazov o Ježišovom narodení, nie všetci v neho veria. Za kňazom prišiel diskutovať mladý človek. Dlho spolu rozprávali a napokon sa ho kňaz spýtal: Čo pre teba znamená Ježiš Kristus? A mladý muž odpovedal: Ježiš nikdy nejestvoval. Kňaza odpoveď šokovala. Iste by šokovala aj nás. Ale buďme úprimní, nepočúvame ju často aj v našich rodinách? Nerozprávajú tak práve vaše deti? Koľké ho neuznávajú za Boha, ale iba za dajakého náboženského fanatika alebo politického rojka? Tu sa napĺňajú slová svätého Jána: Prišiel do svojho vlastného a vlastní ho neprijali!

Na mieste je položiť si otázku: Za koho ja považujem Ježiša? Čo pre mňa znamená? Pravdivú odpoveď dostaneme aj počas týchto vianočných dní. Ako ich budeme prežívať, taký vzťah máme ku Kristovi. Správne prežitie Vianoc nám ukazujú pastieri. Boli schopní mlčať a v mlčaní čakať. Bdeli, akoby čakali na stretnutie s Bohom. Boli bystrozrakí a objavili svetlo. Pozorne načúvali Božiemu hlasu. Boli skromní a dali sa poučiť. Boli veriaci, a preto im anjeli zvestovali radostnú novinu. Konali spontánne, nediskutovali, ale s radosťou sa ponáhľali do Betlehema. Boli múdri a v dieťati spoznali Mesiáša. Nadšenie so stretnutia s Kristom zvestovali ďalej a boli vďační Bohu za túto milosť. Doznajme si, v akom protiklade často konáme my, ako chaoticky a nervózne prežívame Vianoce. Máme strach z mlčania a čakania a doslova prespíme stretnutie s Bohom. Sme ako slepci tápajúci v tme, v ktorej nemôže svietiť betlehemská hviezda. Nepočujeme, ba nechceme počuť Boží hlas. Bývame naplnení pochybnosťami, lenivosťou a nevďakom voči Bohu. Naše Vianoce sú plné zhonu a podráždenosti, ktorá prerastie v rodinné hádky a zvady. Chceme prežiť pokojné Vianoce? Prežime ich ako pastieri: v stíšení, v meditácii, v načúvaní Božieho hlasu, v skromnosti a vo vďačnosti za príchod Lásky na svet. Ak sa nám to podarí, jasne pocítime a jednoznačne vyznáme, že Vianoce sú o Mesiášovi, ktorý je Bohočlovekom, našim Bohom a Pánom, zmyslom a cieľom nášho života.

Istá súkromná televízna spoločnosť usporiadala súťaž, v ktorej sa mali diváci vyjadriť k vianočnému tajomstvu. Mohli si pomáhať aj otázkami, ktoré kládli známym osobnostiam. Istá mladá žena sa opýtala: Prečo sa Ježiš nenarodil v našom meste, ale musel prísť na svet v Betleheme? Otázkou všetkých zaskočila, a keďže nastalo dlhotrvajúce ticho, tak si odpovedala sama: Kristus sa nemohol narodiť v našom meste, lebo tu nebolo takej ženy, akou bola Panna Mária, neboli tu dobrí ľudia, akými boli jednoduchí pastieri a neboli tu ani mudrci, ktorí by sa ho vybrali hľadať. Keď dodala: Ja sa Mesiášovi klaniam! obecenstvo ju odmenilo dlhotrvajúcim potleskom.

Aj my v dnešný deň pokľaknime pred Bohočlovekom prítomným pod spôsobmi chleba a vína v eucharistických jasličkách. Vyznajme, že je náš Boh a Pán a tieto Vianoce nám prinesú mnoho svetla, radosti, sily, múdrosti a milosti do nášho života aj do života ľudí, ktorí žijú okolo nás.