Iste nám dobre padne, keď je pri nás niekto šťastný a cíti sa dobre. Je to šťastie, keď dieťa povie matke, že je najlepšia na svete. Je to šťastie, keď chlapec povie dievčaťu, že nemôže bez neho žiť. Je to šťastie, keď manžel povie manželke, že si nevie bez nej predstaviť svoj život.

Ježišovi tiež dobre padlo, keď mu Peter aj za iných apoštolov povedal: Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.

Aj my by sme mali teraz povedať: Pane, dobre je nám tu v tvojom chráme. Sme šťastní, že sme sa dožili tejto nedele, že sa môžeme stretnúť s tebou a s našimi bratmi a sestrami. Môžeme to však povedať s pokojným a s čistým svedomím?

A opäť sme pri nedeli, ktorá je dňom Pána. Len nedávno sme si hovorili o jej náboženskej, morálnej, osobnej a sociálnej funkcii. Dnes máme znova možnosť sa pri nej pristaviť a pozrieť sa najmä na jej náboženskú funkciu – nedeľnú svätú omšu. Nedeľná svätá omša je najvznešenejším pozvaním, ktorým nás volá láska Záchrancu k stretnutiu s ním. Pozrime sa, ako v minulosti pristupovali k jej účasti.

Koncil v Elvire r. 305 povzbudenie k nedeľnej omši spája so sankciou trestu exkomunikácie voči tým, ktorí tri nedele po sebe vynechajú návštevu kostola. Z tejto prísnosti vidíme, akú dôležitosť v tých časoch pripisovali účasti na nedeľnej omši. Kresťan, ktorý bez vážneho dôvodu sa nezúčastňoval na nedeľnej omši bol pokladaný za takého, ktorý sa sám vylučuje z Cirkvi.

Dnes ohľadom nedeľnej bohoslužby platí kánon 1247 a 1248 Kódexu cirkevného práva. Kánon 1247 hovorí: V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši; okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní povinnej úcty Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána, alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu. Kánon 1248 v § 1 hovorí: Prikázaniu zúčastniť sa na omši urobí zadosť, kto je prítomný na omši, kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade buď v sám sviatočný deň, alebo večer predchádzajúceho dňa. Výraz zúčastniť sa treba chápať ako telesnú prítomnosť tam, kde sa omša koná, teda nevynahradí ju počúvanie z rozhlasu alebo z televízie, pokiaľ niet na to veľmi vážny dôvod. Ďalej je potrebný správny úmysel spojený s nábožnou účasťou – to znamená, že je potrebné mať úprimnú vôľu zúčastniť sa na bohoslužbe, byť pozorný a pobožný. Je správne prísť s časovým predstihom a vzbudiť si úmysel za koho ju chcem obetovať. Samozrejmosťou je prítomnosť na celej omši. To si treba uvedomiť najmä vtedy, ak musíme do kostola cestovať. Kto by z ľahostajnosti alebo nedbanlivosti vynechal nedeľnú omšu, pácha ťažký hriech. Táto povinnosť zaväzuje človeka od 7. rokov. Múdri rodičia však privykajú dieťa omnoho skôr, keď ho berú od malička na svätú omšu. Tie isté pravidlá platia aj o prikázaných sviatkoch, ktorých počas cirkevného roka je deväť.

Niekedy však nie je nám možné splniť si povinnosť účasti na nedeľnej svätej omši alebo prikázanom sviatku. Ak je dôvod veľmi vážny, neúčasť máme ospravedlnenú a neviaže sa na ňu žiaden hriech. Katolícka morálka pripúšťa tieto dôvody:

Nemožnosť – veľká vzdialenosť od kostola (peši vyše jednej hodiny, dopravným prostriedkom aj viac)

– neodkladné cestovanie

– choroba (ak by stav chorého tým utrpel)

Služba lásky – služba chorým

– služba spoločnosti (vojak, strážca…)

– pomoc pri živelných pohromách

– ak treba prekaziť väčšie zlo, či hriech

– matky, ak majú malé deti (tu je ideálne vystriedať sa s manželom, či so staršími deťmi alebo starými rodičmi)

Miestny zvyk – matka po pôrode nevychádza mesiac alebo 6 týždňov z domu

– vdova po smrti manžela nevychádza mesiac z domu

Teraz možno niekto zapochybuje, k čomu je to dobré a či treba o nedeli toľko rozprávať. Myslím, že je to potrebné, lebo buďme úprimní, že hoci sa považujeme za dobrých katolíkov, často z ľahostajnosti, pohodlnosti a lenivosti neberieme nedeľu až tak vážne. A pritom má byť pre nás radostným stretnutím sa s Pánom, ktoré je vlastne vyvrcholením celotýždennej túžby po ňom. Po nedeľnej omši máme byť naplnení pokojom a šťastím z prijatia Krista v Eucharistii a s láskou máme vyznať: Pane, dobre je nám v tvojom chráme! Sme šťastní, že sme sa mohli s tebou stretnúť!

Alexandra Manzoniho prišiel v nedeľu navštíviť priateľ, ktorý si všimol, že Alexander je akýsi nesvoj a má veľmi zlú náladu. Pýtal sa ho, čo sa deje a dostal túto odpoveď: Domáci ma nechcel pustiť na svätú omšu, lebo je zlé počasie. Som z toho celý rozrušený. Priateľ mu oponoval: Ale urobil to pre tvoje dobro. Alexander sa zadivil: Pre moje dobro? Ale keby som vyhral 30 miliónov a mal by som ich dnes vyzdvihnúť, myslíš, že by mi bol tiež prekážal? Priateľ na to: Ale to je predsa niečo celkom iné. Áno, dobre si to povedal. Ježiš vo svätej omši má oveľa väčšiu cenu, ako 30 miliónov – dodal Alexander. Z Manzoniho hovorila pevná viera.

Prosme, aby aj naša viera bola vždy taká pevná, aby sme si nedokázali nedeľu predstaviť bez stretnutia sa s naším Pánom v jeho slove a Tele. Prajem nám, aby dnešná nedeľná svätá omša posilnila našu vieru a mohli sme po jej skončení z hĺbky srdca zvolať: Pane, dobre je nám tu, vždy chceme byť pri tebe a nikdy nedopusť, aby sme sa odlúčili od teba!