2. Veľkonočná nedeľa
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Jn 20, 19- 31
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Rýchlik z Košíc vchádzal do Bratislavy. Pri okne sedel malý chlapec, ktorý sa už nevedel dočkať, kedy vystúpi z vlaku. Vtom začal akoby pre všetkých čítať: Bra…ti…s…la…va. Celý vozeň sa zasmial, ako lúštil nápis na železničnej stanici. To však nebolo ešte všetko a nasledovalo: Hurááá, už sme tu! Cesta za poznaním vždy začína koktavo a ťarbavo.
Dostali sme päť zmyslov, ktoré nám majú pomôcť vniknúť do tajov poznania. Je krásne mať zdravý zrak, sluch, čuch, chuť aj hmat. Lenže, aby sme spoznali Boha, aby sme sa mohli k nemu priblížiť, k tomu nám nestačí päť zmyslov. Veď ako ho môžeme vidieť, počuť, nahmatať…? Keďže Boh chce, aby sme ho poznali, dostali sme od neho ešte jeden „zmysel“ – vieru.
Tomášovi chýbala. Učeníci mu hovorili: Videli sme Pána, ktorý nám ukázal rany po klincoch a po kopiji. Tomáš im však oponoval: Ja som celkom normálny človek! Videl som Ježiša na kríži, videl som ho mŕtveho, dali sme ho do hrobu. Neverím vám! Iba ak sa presvedčím vlastným hmatom – uverím! Keď Ježiš znova prišiel medzi učeníkov, obrátil sa na Tomáša a vyzval ho: Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci! A ostatným povedal: Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili. Ježiš chváli tých, ktorí majú šiesty zmysel – vieru a hovorí, že sú šťastní, lebo vedia, že Boha možno poznať len cez vieru.
Viera je veľký dar. Môže ju vlastniť každý človek, ale podmienka je, aby mal o ňu záujem a Boha neustále o ňu prosil. Lebo s nevyvinutým okom, uchom, čuchom, chuťou alebo hmatom je veľmi ťažko komunikovať so svetom. Takisto je veľmi ťažko komunikovať s Bohom s nevyvinutou vierou. O vieru sa treba neustále starať, treba v nej neustále vzrastať.
V istej farnosti chcel kňaz zistiť, nakoľko sú jeho veriaci dospelí vo viere, a tak im položil otázku: Čo sa modlíte pri večernej modlitbe?
Malé dievčatko povedalo: Otče náš…, Zdravas… a Anjelíčku môj strážničku…
Dospievajúci mládenec sa vyznal: Otče náš…, Zdravas… a Anjelíčku môj strážničku…
Muž a žena v strednom veku povedali: Ak nie sme unavení Otče náš… a Zdravas… a niekedy aj Anjelíčku môj strážničku…
Babka s dedkom sa priznali: Ako kedy. Otče náš…, Zdravas… a aj Anjelíčku môj strážničku…
Čo myslíte, keby ste dospelej žene ponúkli obliecť si sukničku, ktorú nosila ako 7-ročná, urobila by to? Alebo starému dedkovi nohavice, ktoré nosil ako 17-ročný? A nie je to smiešne, keď chceme, ako dospelí, prejaviť Bohu lásku spôsobom, akým to robí 7-ročné dieťa? Čudujeme sa potom mladým ľuďom, že im nechutí modliť sa Anjelíčku môj strážničku… a odpadávajú od viery? Lebo títo ľudia síce dospeli rozumovo, ale nie vo viere. Budem klamať, keď poviem, že dospieť vo viere ich mali naučiť rodičia? Ťažko však učiť, keď v mnohých našich rodinách je viera vecou zvyku, deti, pokiaľ sú malé, rodičia do kostola vyženú, takisto sú donútené pristúpiť k spovedi a večerná modlitba je vybavená otázkou: Už si pomodlený Anjelíčku…?
Pán farár však dostal aj jednu peknú odpoveď. Istý 35-ročný muž sa vyznal: Prečítam si so Svätého písma jednu kapitolu a porozmýšľam, čo mi chce Boh odkázať. Včera to bolo obzvlášť pekné: ďakoval som Bohu, že ma miluje, ďakoval som za manželku a tri deti a prosil som o požehnanie pre nich. Cítil som sa krásne pri svojom Bohu.
Vidíte, to je svedectvo dospelého človeka o jeho viere. Ako sa cítim pri počúvaní týchto slov? Dospel som vo viere? Alebo som na úrovni 7-ročného dieťaťa? Apoštol Tomáš nám ukazuje, že nič nie je stratené. Aj my máme možnosť padnúť pred Ježišom na kolená a zvolať: Pán môj a Boh môj! Aj my máme možnosť posilniť našu vieru a nájsť Boha všade, vo všetkom a vo všetkých ľuďoch.
Manželka slávneho hudobného génia J. S. Bacha Anna Magdaléna hovorí o svojom manželstve takto: Nikdy nebola nad ním chmára a bolo to najpodarenejšie manželstvo, z ktorého vzišlo 13 detí. O manželovi sa vyznala takto: Je ako oceán, z ktorého sa vyparuje láska. A skladateľ o manželke sa vyjadril: Anna Magdaléna je pre mňa príliv, ktorý znova oceán dopĺňa.
V jedno popoludnie, keď komponoval, prišla za ním manželka. Vždy sa na ňu milo usmial, no teraz nie. Je smutný a vyzerá smrteľne bledo. Manželka sa naľaká a v duchu sa pýta: Čo sa stalo? Je chorý? Alebo už nie som pre neho prílivom lásky? Utrápená pozrie na notový zápis a tam stojí: Umučenie Pána Ježiša Krista – pašie podľa Jána. Nevyrušuje ho, potichu vyjde z jeho pracovne a povie si: Už nie som jeho jedinou láskou. Má väčšiu lásku – Ježiša Krista. A tej musím aj ja ustúpiť.
Veľký Bach sa stretáva so svojím Bohom aj v hudbe – a to je viera! Môže povedať o ňom niekto, že nebol inteligentný, alebo na tú dobu nemoderný? Učme sa od neho a neprehliadajme jeho dospelosť vo viere!
Čo si teda odnesieme z dnešného stretnutia s Pánom? Buďme dospelí voči svojmu Bohu! Zmysly nám tu nepomôžu, nech sú akokoľvek dobre vyvinuté. Zmyslami Boha neuchopíme, ale iba vierou, ktorá je darom od neho pre každého, kto po nej túži. Dokážme sebe, ale aj druhým, že sme vo viere dospelí a veďme k nej aj všetkých tých, ktorí sú nám zverení.