Spisovateľ Štefan Andeas v knihe s názvom Boží reportér nás uvádza do dávnej minulosti: Píše sa rok 32 po Kristovi. Rozhlasový reportér pozval do štúdia niekoľko ľudí, ktorí osobne videli a počuli Ježiša Nazaretského. Všetkým položil jedinú otázku: Za koho pokladáte Ježiša?

Slepec a žobrák Bartimej odpovedal: Ježiš je mojím svetlom a slnkom, od ktorého sa slepí vrátia vidiaci.

Veľkostatkár Manases, ktorého Ježiš vyzval, aby všetko predal a nasledoval ho, povedal: Ježiš vyžaduje príliš veľa. Nás, bohatých, odmieta a myslí len na chudobných. Ukradol mi pokoj duše.

Ježišov bratranec zasa povedal: Ježiš je buď vyšinutý alebo blázon.

Kafarnaumský stotník, ktorému Ježiš uzdravil sluhu, povedal: Je Bohom! Kým iným by mal byť?!

Cudzoložná žena, ktorej Ježiš zachránil život, povedala: On je mojím záchrancom.

Kupec, ktorého vyhnal z chrámu, povedal: Dobre, že vieme, čo je zač. Dúfam, že sa toho dožijem, keď si to jedného dňa odpyká.

Colník Lévi, ktorého Ježiš povolal za učeníka, povedal: Ježiša treba nasledovať, a ak je to nutné, až po smrť.

Títo ľudia, ktorí Ježiša videli a počuli, mali naň rozličné názory. Prečo je to tak, vysvetľuje nám dnes Ján Krstiteľ: Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. To je najväčšia príčina rozličných mienok na Ježiša – ľudia ho nepoznali. Napríklad, Herodes v ňom videl čarodejníka a žiadal, aby pred ním urobil zázrak. Farizeji v ňom videli človeka posadnutého nečistým duchom, jednoduchý ľud v ňom videl budúceho kráľa a Ján Krstiteľ Božieho Baránka. Rozličné názory na Ježiša Krista pretrvávajú aj dnes. Jedni tvrdia, že vôbec nežil, iní ho považujú za idealistu, ktorý si začal s mocnými tohto sveta a ďalší povedia, že bol sociálny reformátor alebo náboženský hrdina.

Žijeme vo svete, ktorý nie je príliš naklonený duchovným hodnotám. Preto našou najväčšou životnou múdrosťou má byť hľadanie pravdy o pozemskom a večnom živote. Podarí sa nám to iba vtedy, keď dobre budeme poznať Krista. Pre nás, veriacich, je Božím Synom. Iste poviete: Je to pravda a pre nás úplná samozrejmosť. Tak to o ňom povedal aj apoštol Peter, ktorý neskôr vyznal: My sme pre teba opustili všetko. Môžeme však povedať, že aj táto druhá Petrova odpoveď je pre nás samozrejmosťou? Opustili sme pre Ježiša všetko? To už asi nie. Mnohí súčasní kresťania nedokážu vyznať Krista ako najvyššiu hodnotu, ba pre pozemské hodnoty ho dokážu aj zaprieť. Napríklad, starí ľudia si chodia privyrábať, aby bolo pre deti, preto nemajú čas na Boha. Keď však zomrú, deti sa hádajú pre majetok, za otca či matku sa ani nepomodlia, ba ani na hrob neprídu. Alebo mládež, akonáhle trocha podrastie, stráca záujem o kostol, sviatosti a vôbec duchovný život. Lenže nečudujme sa, keď tento záujem chýba aj ich rodičom, a nevadí im, s kým sa ich dieťa kamaráti, aké miesta navštevuje, kedy chodí domov. Ak naozaj chceme Ježiša pokladať za Božieho Syna, musí sa to odzrkadľovať v našom živote, musíme o ňom svedčiť.

Poviete si: Ale ako to urobiť v praktickom živote? V prvom rade je nutné oslobodiť sa od mravnej záťaže – hriechu. Lebo hriech zatemňuje rozum. Už Pavol v liste Korinťanom vyhlásil: Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať. Je to tak. Ľudia neochotní zrieknuť sa niektorých nerestí, ktoré ich degradujú na úroveň zvieraťa, nie sú schopní pochopiť a prijať určité pravdy. Oddanosť hriešnym sklonom a skutkom tvorí nepriehľadnú clonu medzi človekom a Bohom. Krásne to vyjadril Ježiš Nikodémovi: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Ježiš chcel povedať, že rozhodná vôľa zbaviť sa vášní a hriechov, privádza ducha takmer automaticky k svetlu poznania Boha.

Pevne verím, že nik z nás práve pre tieto skutočnosti nevynechá vianočnú spoveď a po dobrom a úprimnom zmierení sa s Bohom bude udržiavať s ním stály kontakt cez modlitbu, nedeľnú účasť na omši a cez Eucharistiu. To všetko sú prostriedky na lepšie spoznávanie Krista.

V úvode v knihe Boží reportér vyznali ľudia vieru v Krista natoľko, nakoľko ho poznali. Nech dnešná nedeľa – nedeľa radosti – je pre nás nedeľou opravdivej radosti zo snahy, čo najdokonalejšie poznať Krista. Veď o krátky čas Kristus príde, príde ten, ktorého my úprimne vyznávame ako nášho Vykupiteľa, Záchrancu a Božieho Syna.