Dnes už síce pomenej, ale predsa, môžeme ešte vidieť na zelených stráňach pastierov oviec. Pohľad na nich neraz pôsobí upokojujúco, javia sa nám tak bezstarostne, veď ovce sa pasú, pes ich stráži, a tak sa niet čoho báť. Ak sa blíži náhodou nejaká pohroma alebo niekto, kto im chce uškodiť, hneď sa postavia na obranu. Nechcú, aby ovciam, ktoré im boli zverené, sa niečo stalo. Je to prirodzená reakcia zodpovednosti.

Pred malou chvíľkou sme mohli počuť slová, kto je a má byť naším pravým pastierom. Ježiš Kristus je dobrý pastier a aj svoj život položí za svoje ovce. On prišiel medzi Izrael, ktorý blúdil, aby ho priviedol na správnu cestu. Stará sa oň, aby to bol iba jeden ovčinec s jedným pastierom. Tak ako v dobe, v ktorej žil Ježiš, tak aj teraz je mnoho falošných pastierov, ktorí sa snažia vlákať do toho svojho ovčinca čo najväčší počet „oviec“. Ale Ježiš nás vyzýva, aby sme si dali veľký pozor na tých, ktorým na starostlivosti a zodpovednosti absolútne nezáleží, aby sme sa nenechali zviesť falošnými predstavami a ponukami z ich strany. Ak viem, komu som uveril, potom viem aj za kým mám ísť a viem, že pri ňom mi nič chýbať nebude. Mnohí z nás neraz zablúdili. Z ľudského hľadiska opätovné nájdenie správnej cesty vyvolalo v nás iste obrovskú radosť, lebo sme mohli opäť kráčať vo vytýčenom smere. Ale zároveň tu bol aj pocit, že sa budú o nás strachovať naši najbližší, že nás iste pôjdu hľadať. To isté sa deje aj po duchovnej stránke. Ak zídeme z cesty spásy, nášmu pastierovi Ježišovi Kristovi, ktorý za nás položil svoj život, to nie je ľahostajné. Ihneď sa vyberá za nami a volá na nás. On nenecháva nikoho, koho mu Otec zveril, len tak napospas vlkovi, čiže diablovi. Pretože, je pravdou to, čo sa spieva v piesni: Ak sa jedna ovca stratí, on sa hľadať ju navráti! Úžasná starostlivosť, úžasný vzor pre každého jedného z nás.

Štvrtá veľkonočná nedeľa nesie pomenovanie Nedeľa dobrého pastiera. Je to zároveň aj deň modlitieb za duchovné povolania. Modlíme sa za to, aby Pán dal svojej Cirkvi pastierov podľa svojho srdca. Ale rád by som upriamil vašu pozornosť, milí rodičia, na význam pojmu „pastier“ z pohľadu vášho životného stavu. Vy ste pre svoje deti prvými svedkami viery. Ste akoby pastiermi pre nich, chránite ich od zlého, chcete im iba to najlepšie a ste ochotní sa obetovať pre nich až do krajnosti. Majte a zachovajte si tento vzor zodpovednosti a starostlivosti dobrého pastiera aj naďalej. Nech vo vás vaše deti vidia samého Krista, ktorý ich stráži a pod ochranou ktorého sa nemusia báť, ani keby išli tmavou dolinou.

To iste sa však týka aj nás ostatných, aby sme sa snažili privádzať ku Kristovi tých, ktorí zablúdili na ceste spásy, ktorí sa stratili a sú vystavení nebezpečenstvu zla, nebezpečenstvu večného zatratenia. Nech každý jeden z nás je a bude pre toho druhého oporou. Nezabúdajme na to a modlime sa aj za tých, ktorých si Pán osobitným spôsobom povoláva na cestu kňazstva, aby ich bol dostatok, aby boli dobrými pastiermi, a tak aby sa z nás nestávali ovce bez pastiera.