Všetko vo svete podlieha zmenám, teda aj život, či už jednotlivca alebo celého ľudstva. Človek si niekedy veľmi ťažko zvyká na iný štýl života, na nové podmienky prežitia, na zmenu letopočtu, na starnutie…

Aj Ježiš nám dnes hovorí podobenstvo o zmene: o novej záplate a nových mechoch na víno. Nová je aj Ježišova náuka, z ktorej neustále čerpáme silu do nášho života.

Hoci je jeho náuka nová a líši sa od náuky Starého zákona, pre mnohých ľudí je neprijateľná. Pýtame sa prečo? Niektorí si myslia, že v Ježišovej náuke sú historické problémy, pre iných sú tam problémy dogmatické, ktoré sa nehodia pre dnešnú dobu. Nájdu sa však aj takí, ktorí vyhlasujú, že Cirkev nezodpovedá požiadavkám ľudí a chýba jej pochopenie a blízkosť k človekovi, lebo je veľmi vzdialená od života. Napríklad, rodičia, keď radia svojim deťom niečo, čo načerpali vlastnými skúsenosťami, čo považujú za pravdivé a chcú, aby si to osvojili, robia zle? Iste nie! A napriek tomu narazia na určité nepochopenie a nedorozumenie. Deti pritom argumentujú, že im to podali neprijateľným spôsobom. Alebo aj starí ľudia majú často tendenciu darovať mladým rôzne veci, ktoré sú síce pre nich cenné, ale mladým sa nehodia do moderného bytu. Starých ľudí to potom uráža, že ak je to napríklad „svätý obraz“, mladí sú neveriaci... Ale to vôbec nie je pravda! Mladí sú veriaci a aj si radi vypočujú názory starých a skúsených ľudí, ale musí sa im to prijateľne podať.

Chyba sa teda stáva tam, že nedokážeme víno naliať do správnej nádoby, že nedokážeme na roztrhané šaty dať správnu záplatu. Mnohokrát sa ľudia snažia Kristovu náuku zaplátať rôznymi ľudskými náukami. Ale ona nepotrebuje záplaty. Aj v dejinách sa mnohí o to pokúšali, ale napokon z toho bolo odtrhnutie sa od pravej náuky Ježiša Krista, nešťastie a bolesť v Cirkvi. Ježiš hovorí, že treba nové nádoby, nové záplaty, novú náuku, čo on dokázal aj svojím účinkovaním. Veď keď prichádzal na tento svet, tiež boli rozpory a ťažkosti medzi Starým a Novým zákonom. Preto sa dostal do sporu s farizejmi, ktorí sa odvolávali na Jánovo učenie a príkazy. Ježiš dáva najavo, že všetko má svoj čas, že Boh vyryl zákony nie iba do kamenných tabúl, ale predovšetkým do ľudských sŕdc aj úst, a preto ich nik nemôže ignorovať. Ani Ján tak nerobil.

Možno sa nám tlačí na myseľ otázka, čo nám chce povedať tento ťažký text dnešného evanjelia? Ježišova náuka je stále nová a živá. Je to nové víno, ktoré vložil do učiteľského úradu Cirkvi a je na nás, aby sme jeho učenie odovzdávali ďalším generáciám, spôsobom, aký ich nadchne a osloví. My sami však musíme byť dobrými nádobami, aby Ježišova náuka z nás nevyprchala alebo nevytiekla. V prvom rade z nej čerpajme my a potom ju dávajme ďalej. Ako sa mi to doteraz darilo, nech je otázkou na dnešnú nedeľu.

Matka pristihla syna, ako ju klamal. Akurát mu dávala ponaučenie o pravdovravnosti, keď pri bráne ktosi zazvonil. Poslala syna sa pozrieť, kto je tam. Povedal jej, že prišla teta. Ona mu hovorí: Zakrič jej cez okno, že nie som doma.

Iste si všetci uvedomujeme „výchovný“ dopad správania sa matky. Ona nebola správnym vzorom, nebola dobrou nádobou. Nekonáme aj my niekedy podobne? Nie sme aj my príčinou náboženskej ľahostajnosti iných preto, že nežijeme svoju vieru? Ježiš hovorí: nové víno do nových nádob… Pane, daj, aby naše srdcia boli dobrými nádobami, do ktorých vleješ víno svojej milosti, nech všetci, ktorí pristúpia k nám, z týchto milostí mohli čerpať.