Väčšina z vás žije v Bratislave, a teda asi poznáte ten pocit, keď vám pred nosom odchádza autobus alebo električka. Vieme, že dopravné prostriedky nechodia stále a keď nám ujde jeden spoj, na ďalší musíme čakať. Preto sa snažíme – hlavne tí mladší – kričať, mávať rukami alebo hocijakým iným spôsobom upútať vodičovu pozornosť, aby sa nad nami zmiloval a zastavil.

To je len taká banálna udalosť nášho života. Vžime sa do situácie Bartimeja, slepca z Jericha. Bol odsúdený žiť celý život v temnote. Ale v tento deň mu svitla nádej! Jedinečná neopakovateľná šanca! Keď sa dozvedel, že okolo neho prechádza Ježiš, uvedomil si, že ho môže uzdraviť. Jeho viera je obdivuhodná – nikdy nevidel Ježiša ani jeho zázrak. Nemohol sa na vlastné oči presvedčiť, že Ježiš má naozaj moc uzdraviť. A predsa veril a nehanbil sa za to, ale naopak, hlasno kričal na Dávidovho syna. Tým vyznal, že Ježiš je Mesiáš. Syn Dávidov je totiž titul, ktorý má mať Mesiáš. Bartimej svoju vieru vyznával aj napriek prekážkam. Mnohí ho okrikovali, no on tým viac kričal. A veľké prekvapenie: keď ho Ježiš k sebe zavolá, Bartimej odhodí plášť! Dnes si už neuvedomujeme, čo to znamená. Plášť, to bol jeho jediný majetok. Jeho jediná ochrana proti zlému počasiu, proti chladnej noci. Slepec sa na Ježišovo volanie zrieka jedinej pozemskej istoty! A nakoniec, keď mu Pán Ježiš vrátil zrak, Bartimej šiel za ním. Stal sa Ježišovým nasledovníkom.

Evanjelista Marek nám slepého Bartimeja predkladá ako vzor veriaceho. Nachádzame sa v podobnej situácii ako slepec. Ani my sme Pána nikdy nevideli, aj my trpíme slepotou hriechu. A len Ježiš nám môže pomôcť. Zahoďme náš plášť – všetko to, čo nám prekáža v nasledovaní Ježiša, aj keby to malo byť niečo nám veľmi vzácne. Vkladajme jedinú istotu do nášho vzťahu k Bohu. A Pán nám otvorí oči. Budeme môcť nasledovať Ježiša a vidieť ho z tváre do tváre.